Rúško ako psychologický nátlak 

· Čas čítania: 3 min.
foto: archív
Už na začiatku šírenia pandémie sa objavili jednotlivci, ktorí vehementne presviedčajú o mimoriadnej opodstatnenosti nosiť rúška. Sociálne siete zaplavili profilové fotografie s rúškami, s prekrytou tvárou vystupujú moderátori v televíziách, politici s rúškami nariaďujú ich povinné nosenie na verejnosti, ba objavili sa dokonca  aktivity v podobe „rúškových hliadok“ kontrolujúcich nosenie rúšok na verejnosti. V uliciach vládne strnulá nálada a negatívnu atmosféru umocňujú agilní herci, ktorí v každej dobe slúžia ako užitočný nástroj masívnej propagandy a kolektívnej mentálnej spúšte. Rúškové  šialenstvo pôsobí ako psychotest zbierajúci údaje o tom, že naša spoločnosť je dnes pripravená do niekoľkých dní podvoliť sa absolútnej totalite. Dokedy bude šialenstvo rúšok trvať a do akej mieri nás rúška naozaj chránia?
Popritom však rastú obavy, či ľudia vedia vôbec rúška používať.  Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a ďalších medicínskych autorít sa týkajú medicínskych rúšok.  A čo tie, ktoré si šijeme svojpomocne? O textilných rúškach toho v skutočnosti veľa z oficiálnych zdrojov nevieme. Nájdeme však niekoľko štúdií, ktoré skúmali ich účinnosť. Štúdia z roku 2015 porovnávala účinnosť textilných a medicínskych rúšok v prostredí nemocníc v Hanoji. Zadržiavanie vlhkosti, slabá filtrácia a opakované používanie viedli k tomu, že pri textilných narástla hrozba infekcie. Autorka štúdie Raina MacIntyre vyhlásila, že lekári by mali textilné rúška používať len ako poslednú možnosť.  Ďalšia štúdia z roku 2013 zase hovorí, že textilné rúško je asi trikrát menej účinné než medicínske.
Vo svete dnes vôbec nepanuje zhoda ohľadom plošného nosenia rúšok zdravými ľuďmi. Západný svet napríklad k takémuto opatreniu doteraz s výnimkou Slovenska a Českej republiky nepristúpil  a v Británii, Nemecku či Rakúsku ich ľudia vo verejných priestranstvách nenosia. Neexistujú jednoznačné dôkazy, že nosenie rúšok zdravým ľuďom pomáha, aj keď to množstvo lekárov odporúča„, píše portál .týždeň.
Rúška zdravým ľuďom neodporúča ani Svetová zdravotná organizácia (WHO). Na svojom webe informuje, že nosiť by ich mali tí, ktorí majú symptómy alebo sa starajú o osobu infikovanú vírusom. Hlavnou obavou WHO je, že pri ich nedostatku by mohli napokon chýbať tým, ktorí ich najviac potrebujú, teda zdravotníkom. Taktiež úroveň ochrany jednotlivých rúšok ako aj doba ochrany počas nosenia je nanajvýš diskutabilná.
Preto aj u nás môžeme povinnosť nosenia rúšok vo verejnom priestore vnímať viac ako psychologické opatrenie. Ak nás niečo COVID-19 naučil, tak to, ako sa môžeme stať v jedinom okamihu bezmocní voči neviditeľnej častici. A to napriek všetkým technológiám a moderným výdobytkom doby. Je to pre nás nová skúsenosť a desivé poznanie.  Rúška nám vracajú späť aspoň časť kontroly nad našimi osudmi. Dávajú nám nádej, že ak ich budeme nosiť, táto kríza sa pominie skôr. Stali sa symbolom pandémie a našej odhodlanosti s ňou bojovať„, píše v závere  autor článku.
Zdroj: .týždeň/WHO

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár