Rúško ako symbol – 1. časť

· Čas čítania: 4 min.
Ilustračné foto: Shutterstock

Ešte v začiatkoch koronavírusovej krízy som oslovila listom Kanceláriu verejného ochrancu práv v Bratislave, v ktorom som vyjadrila svoje námietky proti opatreniu Úradu verejného zdravotníctva o povinnom nosení rúšok za účelom prevencie obyvateľstva v čase šírenia ochorenia Covid-19. V liste som uviedla dôvod, prečo predmetné nariadenie považujem za obmedzenie základných ľudských práv a slobôd. Podrobne som špecifikovala zdravotné komplikácie spôsobené používaním rúšok dokladované vyjadreniami špecialistov, ktorí sa už v tom čase netajili svojimi názormi. Dňa 7.5.2020 som dostala nasledovnú odpoveď:

Nie je nám známa žiadna relevantná vedecká štúdia, vypracovaná na základe relevantnej vzorky prípadov, ktorá by preukazovala nebezpečenstvo rúšok (chirurgických alebo látkových) pre zdravie ich nositeľov či už v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 alebo v iných situáciách. Individuálne názory niektorých lekárov, pokiaľ nie sú podporené väčšinou odborníkov v danej oblasti, takúto štúdiu nie sú spôsobilé nahradiť. Nemožno opomenúť, že je na samotnom nositeľovi rúška, aký materiál pre rúško zvolí (v čom sa mu dýcha najlepšie). Zohľadňujúc tieto skutočnosti a aktuálnu situáciu šírenia ochorenia Covid-19 v rámci Slovenskej republiky nepovažujeme opatrenie o povinnom nosení rúšok na verejnosti s výnimkami za neprimeraný zásah do ľudských práv a základných slobôd obyvateľov Slovenskej republiky. Nespochybňujeme ani symbolický význam rúšok v rámci súdržnosti celej spoločnosti v boji proti predmetnému ochoreniu.“

Posledná veta o rúšku ako symbole mi zostane v pamäti navždy. Prečo sa symbolicky nenosí napr. malý odznak na klope saka? Prečo je potrebné mať zakrytú skoro celú tvár nepriepustnou tkaninou, pod ktorou sa nedá dýchať? Veta o výbere vhodného materiálu je tiež povážlivá. Dokazuje, že nie sú stanovené žiadne štandardy na kvalitu rúšok. Nejde o zdravie či zabránenie šírenia vírusu. Ide o presadenie moci, kontrolu a psychologicky motivované udržanie obyvateľstva v zdaní pokračujúceho ohrozenia, ktoré bude možné vyriešiť jediným spôsobom – vakcináciou. Môžete nosiť rúško vystrihnuté zo starej záclony, doma ušité z použitého trička či slipov alebo háčkované s niekoľkocentimetrovými dierami. Na tom vôbec nezáleží. Keď som navštívila Viedeň, jeden recesista v metre mal na tvári plyšového netopiera s prišitými gumičkami, ktoré mu držali masku za ušami.

Žiadne rúško nemôže zachytiť koronavírus. Je to uvedené aj na obale od lekárskych rúšok. Preklad: „Táto maska nie je respirátor a neposkytuje ochranu pred Covid-19 ani inými vírusmi.“

SARS-CoV-2 je beta-koronavírus s priemerom medzi 60-140 nanometrov (nm), čo je 0,06-0,14 mikrometra (μm). To je asi polovičná veľkosť väčšiny vírusov, ktoré obvykle majú veľkosť medzi 0,02-0,3 mikrometra. Určitú, aj keď inými popierenú ochranu, predstavuje respirátor minimálne FFP2 alebo FFP3, ktorý na rozdiel od rúška filtruje vdychovaný vzduch a zachytáva škodlivé látky. WHO odporúča pri styku s pacientami s Covid-19 používať ochranné okuliare, ochranný štít, ochranný odev a jednorazové rukavice s odolnosťou voči tekutinám. Vo vyhlásení z 5. 6. 2020 WHO tvrdí: Neexistujú priame dôkazy, že plošné používanie rúšok medzi zdravými ľuďmi je efektívnym riešením proti šíreniu infekcie respiračnými vírusmi, vrátane Covid-19. Meta-analýzy v systematických posudkoch zistili, že používanie N95 respirátorov v porovnaní s lekárskymi rúškami nie je spojené so žiadnym štatisticky významným nižším rizikom klinického respiračného ochorenia alebo vírusových infekcií. Na základe obmedzených dostupných dôkazov nie je používanie látkových rúšok ako alternatívy lekárskych rúšok považované za vhodnú ochranu pre zdravotníkov.“

Posudok publikovaný v magazíne Emerging Infectious Diseases, ktorý vydáva Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) z mája 2020 tiež preskúmal dôkazy týkajúce sa efektivity ochranných opatrení pre nezdravotnícky personál a takisto nenašiel žiadne dôkazy o výhodách rúšok: Aj keď štúdie podporujú potenciálny efekt dodržiavania hygieny rúk alebo nosenia rúšok, dôkazy zo 14 náhodne kontrolovaných pokusov týchto opatrení nepodporujú skutočnosť, že by nosenie rúšok a hygiena rúk mala nejaký významný efekt na šírenie vírusov.“ Naopak, WHO varuje pred kontamináciou rúška v súvislosti s manipuláciou rukami, nedostatočnou výmenou po zvlhnutí rúška, upozorňuje na všeobecné nepohodlie, poškodenie pokožky, dráždivý zápal kože, zhoršenie akné, falošný pocit bezpečia a ťažkosti pri nosení rúšok v horúcom a vlhkom prostredí.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroje:

1. Lidé skupovali roušky. Ty ale před chřipkou neochrání, tvrdí odborníci, idnes.cz, 9. 5. 2009

2. Zopár faktov o novom koronavíruse, invivomagazin.sk, 6. 3. 2020

3. WHO přiznává: Nejsou přímé důkazy, že roušky brání šíření virových infekcí, otevrisvoumysl.cz, 8. 8. 2020

4. FB Checkbot

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár