Rusko odignorovalo jadrový summit v americkej réžii

Add Comment

Ruský prezident Vladimír Putin, ani premiér Dmitrij Medvedev, ba ani minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa nezúčastnili na summite o jadrovej bezpečnosti, ktorý prebehol na prelome marca a apríla vo Washingtone. Hostiteľom tejto v poradí štvrtej schôdzky na najvyššej úrovni bol americký prezident Barack Obama.

Neprítomnosť vysokopostaveného zástupcu jedinej jadrovej mocnosti, ktorá dokáže zničiť Spojené štáty v priamom útočnom, ako aj v odvetnom obrannom údere, vyvolala neodbytné pochybností o zmysluplnosti celého podujatia. Koná sa od apríla 2010 každý druhý rok v nadväznosti na Obamov prejav z apríla 2009 v Prahe. Rusko malo vtedy do istej miery prozápadného prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý zobral Obamovo upozornenie na nebezpečenstvo jadrového terorizmu vážne a osobne sa prišiel v apríli 2010 radiť na prvý summit do Washingtonu o tom, ako zabrániť, aby atómové zbrane a jadrové technológie padli do rúk teroristov.

Prečo Putin ostal doma

V zásade išlo o problematiku nešírenia jadrových zbraní. Tradične spadá do agendy OSN a zastrešuje ju Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorú ratifikovalo 189 krajín. Teroristické skupiny sú však mimoštátnymi aktérmi, aj keď ich financujú, ako v prípade medzinárodných sietí al-Kájda a Islamský štát konkrétne štáty. Rusko medzi nimi nie je a súčasná hlava Ruskej federácie Vladimír Putin pred niekoľkými týždňami menovala Turecko ako jedného zo sponzorov zabijakov Islamského štátu. V. Putin zároveň otvorene hovorí o krajine polmesiaca ako o nástroji na plnenie strategických cieľov USA na Blízkom východe a v Eurázii. Kremeľ pripúšťa, že zaslepení islamistickí radikáli sa vymykajú svojim tureckým, saudskoarabským a americkým kontrolórom spod kontroly, no nie je presvedčený o tom, že vládnuce kruhy za Veľkou mlákou sú pripravené ich vyradiť z činnosti. Vie si predstaviť, že Biely dom si skutočne neželá, aby sa fanatici Islamského štátu zmocnili jadrových zbraní, no nepovažuje za primerané zúčastňovať sa na veľkolepých debatách v americkej réžii o problematike, ktorou sa majú zaoberať z titulu funkcie protiteroristické zložky Interpolu a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Tieto konkrétne inštitúcie menoval šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vo vysvetlení neúčasti Ruska na summite.

Čína na prvý pohľad nezdieľa takýto zásadný postoj Ruska. Poukazujú na to svetové mienkotvorné médiá a kladú si uštipačné otázky: Prečo inak by Si Ťin-pching odletel z Prahy, kde bol na štátnej návšteve, na washingtonský summit? Nepodkopáva čínsko-ruskú koordináciu v kľúčových otázkach medzinárodných vzťahov? Nemal si vybrať na cestu za Atlantik iný termín? Pichľavý tón takýchto úvah by bol namieste, keby najvyšší čínsky predstaviteľ priletel do USA iba na ten summit. Programová náplň pobytu čínskej delegácie v hlavnom meste USA však bola široká a summit nebol prioritou.

Čo prišiel Si Ťin-pching povedať

Podobne ako Rusko, aj Čína horúčkovito posilňuje svoju obranyschopnosť pred terorizmom. Nie pred jadrovým, ale klasickým, ktorý sa ako rakovina prežiera Blízkym východom a metastázuje na Kaukaze, v Strednej Ázii a v západnej Číne obývanej moslimskými Ujgurmi. Si Ťin-pching prišiel povedať Obamovi za kulisami nablýskaného show nazvaného Nuclear Security Summit 2016, že Čína sa nenechá rozvracať islamistickými radikálmi znútra. Pridal aj druhý výkričník: Peking sa nedá zastrašovať ani zvyšovaním vojenskej angažovanosti USA v juhovýchodnej Ázii. Čínsky prezident sa trpezlivo nechal fotografovať s Obamom pri podpise bilaterálneho komuniké o pripravenosti podpísať 22. apríla decembrovú parížsku medzinárodnú dohodu o boji proti klimatickým zmenám, no mimo televíznych kamier bol dôrazne vážny a bez úsmevov. Peking sa nebude nečinne prizerať budovaniu americko-japonsko-juhokórejského vojenského paktu pod zámienkou formovania obrannej línie proti severokórejskej jadrovej hrozbe. Čína je podľa jeho slov ochotná spolupracovať s OSN pri krotení jadrových ambícií Pchjongjangu. Pripomína však, že Severná Kórea považuje jadrové zbrane za jediný účinný odstrašujúci prostriedok na odradenie agresie z juhu a udržanie si štátnej zvrchovanosti. Peking považuje za trvalé a správne riešenie denuklearizáciu celého Kórejského polostrova, a nielen iba jeho severnej časti.

O čom reportáže z washingtonského summitu veľa nehovorili, bolo varovanie z úst hostí z Pekingu, že Ríša stredu bude v Juhočínskom mori pevne chrániť svoju zvrchovanosť a brániť práva, ktoré s ňou súvisia. „Čína nedopustí, aby sa volanie po slobode námornej plavby vo vodách Juhočínskeho mora zneužívalo na podkopávanie zvrchovanosti a bezpečnostných záujmov Čínskej republiky„, prišiel povedať Obamovi z očí do očí Si Ťin-pching.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis