Občianska vojna na Ukrajine, ktorá slúži predovšetkým USA prostredníctvom NATO, EÚ a dosadené „postavičky“ v Kyjeve pre vyvíjanie nátlaku na Rusko, sa komplikuje. Východné oblasti Donecko a Luhansk (Novorusko), v ktorých tvoria Rusi početné menšiny a miestami až väčšiny, sú už týždne pod tlakom prozápadnej vlády Ukrajiny. Po prvotných neúspechoch, miestami až fatálnych zlyhaniach ukrajinskej armády sa táto „zázračne“ vzchopila. Približne od 16. apríla vzdorovali tzv. proruskí separatisti Kyjevu s cieľom vyhlásiť nezávislosť, či pripojiť sa k Rusku. Požadovali federalizáciu Ukrajiny, ktorá by viedla časom k rozdeleniu Ukrajiny na dve časti – severozápadnú a juhovýchodnú. Nerobme si ilúzie o neutrálnych oblastiach, neostali by neutrálnymi dlho.
Keďže USA sa snažia všemožne stiahnuť Rusko do otvorenej konfrontácie, to musí postupovať po pričlenení Krymu zvlášť opatrne, doslova chodiť po špičkách. Technika, munícia, ale aj ľudské sily a informácie preto prúdili do Slavjanska, Kramatorska, Donecka, či Luhanska potajme. Nech je ukrajinská armáda aká chce neprofesionálna a demoralizovaná, dva mesiace by jej domobrana vzdorovať bez vonkajšej pomoci a ešte s takými úspechmi, nikdy nevydržala. Zostreľovali jeden za druhým vrtuľníky, zostrelili aj lietadlo. Dokázali prekvapiť a odzbrojiť zložky ukrajinskej armády. Ukrajinské stíhačky pre istotu vzdali vzdušný priestor nad oblasťami ovládanými domobranou. Dostali sa dokonca k tankom T-64.
Až kým sa ukrajinská armáda „akosi“ nevzchopila. Vieme, že na Ukrajine pôsobia agenti CIA, súkromné žoldnierske armády, že pravý sektor je len položkou na použitie a bojovať proti profesionálnej armáde nie je schopný. Vieme, že ukrajinská armáda spravila množstvo chýb a podcenila protivníka. Utiahol sa preto maximálne kohútik cezhraničnej pomoci z Ruska, nakoniec akcia pre osamostatnenie juhovýchodu musela byť pripravovaná minimálne od Majdanu a Putin bol donútený vzdať Novorusko, ktoré nikdy neuznal. Všetci vieme, k akému „poprasku“ by došlo, ak by najprv odobril výsledky chaotických a amatérskych referend a potom sa rozhodol tieto oblasti otvorene brániť. Bolo preto len otázkou času, kým pri danej asymetrii síl nastal súčasný scenár pomalého, ale istého vykrvácania odporu domobrany a jej „pomáhačov“. Hlavne keď súkromné armády a tajné služby pomohli urýchlene profesionalizovať ukrajinskú armádu a začali starostlivo vyberať len preverené kádre, ktoré nebudú dezertovať, či priamo prechádzať k nepriateľovi.
Ak by sme aj vynegovali na jednej strane pomoc USA, na druhej Ruska (čo môžeme spraviť len ťažko, pretože Američania pomáhajú Kyjevu podstatne viac a podstatne otvorenejšie), ostala by nám realita dvoch oblastí Luhansk a Doneck, proti zvyšku Ukrajiny (bez Krymu). Rusko si nemôže dovoliť konfrontáciu a fakticky nemá žiadneho spojenca. Čína nie je spojenec, len spolupracuje v ekonomickej oblasti, Bielorusko sa zbabelo dištancovalo od Ukrajiny v očakávaní potenciálnych vlastných problémov a Kazachstan neberme v úvahu, má dosť problémov „sám so sebou“. Maďari prejavili záujem iba ako vypočítaví šovinisti v súvislosti s príležitosťou odtrhnúť si od Ukrajiny územie.
Domobrana sa stiahla zo Slavjanska a Kramatorska do Donecka a Luhanska. Pripravuje sa na obliehanie. Strelkov, jej veliteľ, nebol počas presunu so svojou kolónou napadnutý výrazne pozemne, ani letecky. Ako je to možné? Vraj stačilo obetovať malú skupinu na odpútanie pozornosti. Bola síce takmer pobitá, ale svoju úlohu si splnila. Týmto manévrom by však len ťažko mohol Strelkov zabrániť blokáde ciest po ktorých sa pohyboval celé hodiny. Naviac pri počtoch jednotiek, ktoré môžu byť proti nemu nasadené, by nebol problém kolónu zničiť, ani nehovoriac delostrelectvom a letectvom. Mohlo dôjsť k určitej dohode o ktorej (zatiaľ) nevieme? Alebo ide len o šikovnosť a prekvapenie protivníka? Prečo mu nešiel niekto naproti? Prečo jeho postup nekryli jednotky z Donecka a Luhanska? Postup domobrany nie je jednotný a jej velitelia majú medzi sebou roztržky, ktoré sa našťastie pre nich, aspoň zatiaľ darí zastaviť hneď v začiatkoch.
Nedivme sa, že Rusko má záujem o Ukrajinu, keď jej USA doslova klepe na dvere, keď na juhovýchode Ukrajiny investovalo obrovské množstvo financií a keď dnes už nielen pravý sektor s potešením zabíja a kaličí „Moskaľov“. Slušní ľudia sa musia schovávať v lesoch pred armádou vlastnej krajiny, ktorá ich má ochrániť pred tzv. proruskými separatistami. Slušní ľudia preto radšej balia „švestky“ a utekajú do Ruska, spravilo ich tak už viac než 65 000 len podľa oficiálnych čísel.
Putin je medzi dvoma mlynskými kameňmi. Buď bude chrániť ukrajinských Rusov a ruské záujmy, postaví sa NATO a EÚ, verejná mienka sa otočí definitívne proti nemu, vznikne zámienka a rozpúta sa pravdepodobne globálny konflikt, ktorý skončí katastrofou, alebo ich obetuje, pustí Ukrajinu okrem Krymu a stiahne sa hlbšie do defenzívy, čím stratí na popularite doma. Nemá už ale moc kde ustupovať.