Sídlo Slovanského spolku Slavica – Slovanský dvor v Alekšinciach /pri Nitre/ pri príležitosti Dňa pamäti a smútku navštívil ruský diplomat Aleksej Evplov, zamestnanec vojnovo-pamiatkového oddelenia ruského veľvyslanectva v Bratislave. 22. júna v Deň pamäti a smútku si v Rusku pripomínajú dátum začiatku Veľkej vlasteneckej vojny, pretože práve 22. júna 1941 Sovietsky zväz bol napadnutý fašistickým Nemeckom. Tento deň – 22. jún z iniciatívy Slovanského spolku Slavica bol tiež vyhlásený za Deň genocídy Slovanov. Je to jeden z „najmladších“ pamätných dní, ktorý si pripomíname.
Slovanské združenie Slavica zo Slovenska počas Všeslovanskej národopisnej slávnosti – Slovanská Praha 2018, ktorá sa konala v dňoch 7. až 9. júna 2018, podalo prostredníctvom svojho predsedu návrh, aby bol dátum 22.6. uznaný ako Pamätný deň genocídy Slovanov. Uvedený návrh bol jednohlasne prijatý na spoločnom plenárnom zasadnutí troch medzinárodných slovanských organizácií: Všeslovanského výboru so sídlom v Prahe, Všeslovanského zväzu so sídlom v Moskve a Medzinárodnej Slovanskej rady so sídlom v Kyjeve. Tento návrh logicky nadväzoval na Uznesenie XII. Slovanskej rady O genocíde Slovanov, ktoré bolo prijaté 23. mája 2015 v Moskve. 22. júna 2018 slovanské združenie Slavica zorganizovalo prvý krát verejné zhromaždenie v Nitre (Park na Sihoti) pri pamätnom kameni Ciest víťazstva a slovanskej lipe, kde spolu s prítomnými účastníkmi si pripomenuli tento Pamätný deň genocídy Slovanov.
V úvode svojej návštevy ruský diplomat položil veniec k Pomníku Genocídy Slovanov na Slovanskom dvore – prvom pomníku tohto druhu na svete. Následne absolvoval krátku „exkurziu“ po Slovanskom dvore a Pribinovej dvorane a oboznámil sa so všetkými pamätihodnosťami a vzácnymi exponátmi Slovanského dvora. Počas priateľskej debaty porozprával členom a sympatizantom Slavice o činnosti vojnovo-pamiatkového oddelenia ruského veľvyslanectva na Slovensku, ktoré sa zaoberá zachovaním pomníkov a hrobov vojakov Červenej armády, ktorí zahynuli počas oslobodenia Slovenska v r. 1944-45, zisťovaním mien doposiaľ nezvestných vojakov, širokou spoluprácou so slovenskými úradmi a spolkami, ktoré sa zaoberajú podobnou činnosťou atď.
Predseda slovanského spolku Slavica Miloš Zverina a podpredseda spolku Ľubomír Martinka zo svojej strany podrobne oboznámili ruského diplomata s dlhoročnou úspešnou činnosťou Slavice, porozprávali o nedávnych podujatiach a pripravovaných akciách, prezentovali mu rad kníh, ktoré vydalo vydavateľstvo Slavice – Nitrava a darovali mu niektoré vydania. Prítomní ďalší členovia a sympatizanti Slavice porozprávali diplomatovi o činnosti Slavice v regiónoch Slovenska a o spolupráci s mnohými organizáciami, ktoré sa orientujú na kultúru, históriu, tradície, zvyky Slovanov a obyvateľov Slovenska.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.