Konsolidačné opatrenia v objeme až 2,7 miliardy eur znížia tohtoročný deficit verejných financií zo 6 percent HDP na budúcoročný 4,7 percenta, čo si teda vyžaduje ušetriť v roku 2025 okolo 1,4 miliardy eur. S jednou miliardou sa však nepočíta na úsporu ale na financovanie nepredvídateľných výdavkov štátu, s čím treba vždy počítať. Väčšina schválených konsolidačných opatrení sa bude týkať zvyšovania príjmovej stránky štátneho rozpočtu, s menšími sa teda budú škrtať jeho výdavky, čo sa z pochopiteľných dôvodov nepáči okrem opozície aj ďalším predovšetkým konsolidáciou dotknutým organizáciám. Kto si myslí, že ďalej sa už nebude konsolidovať sa podľa všetkého mýli, určite však nie v poslednom roku vládnutia terajšej koaličnej vlády, keď sa už viac myslí na oboch stranách politického spektra na budúci úspech v parlamentných voľbách. Väčšina z nás očakáva, že konsolidačné opatrenia znížia rozpočtový deficit ale zároveň sa aj pribrzdí hospodársky rast. Prečo? Očakáva sa totiž pokles domácej spotreby, čo bude mať vplyv na pokles HDP a či sa podarí udržať tohtoročný hospodársky rast, bude závisieť o dostupnosti peňazí z Planú obnovy a odolnosti, s čím teda súvisí aj náš investičný dlh vo verejnej infraštruktúre.
Európska ekonomika zápasí s investičným dlhom
O tom, že výkonnosť našej ekonomiky v posledných rokoch klesá aj z dôvodu poklesu produktivity práce sa vie, čo je však najhoršie, že pokles je zaznamený najviac v priemyselnej výrobe. Keď k tomu pripočítame, že z dôvodu nedostatku zamestnancov na trhu práce sa každoročne zvyšujú mzdy nie v súlade s rastom produktivity a samozrejme aj vo štátnom a verejnom sektore, nemôžeme sa teda čudovať, že sa nám znižuje podiel HDP na zamestnanca. ECB sleduje tento stav týkajúci sa nesúladu medzi rastom miezd a pokleskom produktivity práce a to len v súvislosti s nastavením úrokových sadzieb, ktoré nedávno dosť výrazne klesli. Na zníženie investičného dlhu sú potrebné peniaze a tak sa opäť diskutuje, či by sa predsa len nemali na zlepšenie stavu využiť dôchodkové fondy za podmienky pre nich atraktívneho výnosu. Problémom starého kontinentu však je, že hodnota európskych akcií skôr klesá ako rastie a tak sa nemôžeme čudovať, že ak sa aj investuje s peniazmi budúcich dôchodcov na finančných trhoch, tak väčšinou na druhej strane Atlantiku. Keď sa teda pozrieme na európsky akciový index, tak tento od vzniku eurozóny sa zvýšil o 85 percent, zatiaľ čo americký o viac ako 350 percent. To, že ekonomika EÚ nie je na tom najlepšie, potvrdila aj správa bývalého prezidenta ECB Maria Draghiho, ktorý hovorí o klesajúcej konkurencieschopnosti EÚ v porovnaní s USA a Čínou, čo nás neprekvapuje.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.