Podľa Štatistického úradu sme za prvý štvrťrok tohto roku zaznamenali rast HDP na úrovni 3,1 percenta, pričom na jeho raste sa najviac podieľala konečná spotreba domácnosti, ktorá sa za sledové obdobie tak zvýšila až o 9,1percenta. Zo štatistických údajov sa nevieme dočítať, či jej dôvodom bola vyššia spotreba tovarov a služieb v objemových množstvách, alebo či rast spôsobilo ich zdražovanie a teda inflácia. V prípade objemového údaja to svedčí, že po opakovaných lockdownov si naše domácnosti doprajú viac, ale v prípade vyšších cien to znamená, že z predchádzajúceho obdobia majú k dispozícii odložených viac peňazí. Samozrejme, že ďalším dôvodom môže byť tiež, že na kúpu nehnuteľností nemajú dostatok vlastných peňazí, alebo nie sú ochotní akceptovať ich terajší cenový nárast a tak si doprajú aspoň spotrebu. Ten, kto má peniaze na kúpu nehnuteľností bez hypotéky hľadá možnosti ich investovania, či už do vlastného bývania, alebo ako investíciu, keďže pri terajšom náraste ich ceny v porovnaní s mierou inflácie sa to oplatí vždy.
Najprv aktíva potom úroky
V sledovanom období sa ceny nehnuteľnosti zvýšili v priemere o 14 percent, zatiaľ čo inflácia o nejaké percento menej. A tak z uvedeného aj vyplýva, že obstaranie bývania či pozemku predstavuje bezpečné zaistenie peňazí pred narastajúcou infláciou. Tento záver ale neplatí v prípade, že nehnuteľnosť sa kupuje dnes na hypotéku, keďže jej úročenie sa postupne zvyšuje a ešte aj zvyšovať bude. ECB sa totiž rozhodla, že od júla ukončuje nákup aktív ktorými roky podporovala ekonomiky eurozóny, zatiaľ bez zmien úrokov. Pre poriadok si pripomeňme, že depozitná úroková sadzba ostáva na mínus 0,5 percent už od roku 2014, čo znamená, že komerčná banka za uložku jej vlastných peňazí na vlastný účet v ECB, platí pol percentnú pokutu. Kedy sa bude zvyšovať jej základná úroková sadzba presne nevieme, ale vraj na konci tretieho štvrťroka tohto roku o zanedbateľných 25 bázických bodov. Táto bolo naposledy zvýšená v roku 2011 a či sa bude do konca roka aspoň raz ešte zvyšovať o niekoľko bodov, nešpekulujeme. Či sa niečo na trhu nehnuteľností zmení v súvislosti s pripravovaným novým stavebným zákonom a už schváleným zákonom o nájomnom bývaní, sa však počíta. Domácnosti si tak budú určite porovnávať vyššiu mesačnú splátku hypotéky s cenami prenájmov, či s vývojom ďalších makroekonomických ukazovateľov a podľa toho sa aj rozhodnú.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.