Hlavnou funkčnou náplňou centrálnej banky je predovšetkým stabilita jej meny, ktorá sa posudzuje cez ukazovateľ inflácie, ktorý nemá byť vyšší ako jej vopred známy inflačný cieľ. V eurozóne sú to dve percenta, ktoré sú už niekoľko mesiacov vo všetkých členských štátoch niekoľkonásobne vyššie a menová politika ECB do júna tohto roku nereagovala. Dôvody sme od jej prezidentky Christine Lagardovej počuli rôzne, predovšetkým hovorila o jej dočasnosti spôsobenej všetkým možným len nie masou tlačených peňazí, čo sa každý mesiac dostalo na európsky finančný trh. Teraz nevieme, či z jej strany išlo o „klamstvo“, alebo o „odbornú nespôsobilosť“. Je to v podstate jedno, niečo však naznačuje jej stanovisko na vrcholnom stretnutí renomovaných finančných inštitúcii v portugalskej Sintre, kde povedala: „Nemyslím, že sa niekedy dostaneme späť do časov nízkej inflácie“. Toto si môžeme vysvetliť aj tak, že funkciu prezidentky nezvládla. Výsledok? Znehodnotenie peňazí všetkých účastníkov európskeho finančného trhu.
Inflačná doložka bude súčasť ceny
S rovnakým problémom sa však stretávame aj vo vládnej fiškálnej politike, ktorej dôsledkom sú terajšie dlhy v štátnom rozpočte, ktoré sa splácajú nie z výnosov z lacno požičaných peňazí, ale v mnohých prípadoch len novými pôžičkami, čo sa dosť podobá Ponziho schéme zhodnocovania a následného defraudovania investovaných peňazí len z nových vkladov. Potom sa však nečudujme, že dôsledkom bude najprv hospodársky pokles, potom recesia a napokon dnes často skloňovaný pojem stagflácia, pod ktorým rozumieme pokles HDP pri súčasnom raste inflácie, s čím sme sa ale v eurozóne doteraz nestretli. Dnes to ale vyzerá tak, že kto si z konkurenčných dôvodov nebude môcť premietnuť do predmetu podnikania narastajúcu inflačnú doložku, bude sa musieť skôr, či neskôr aj s podnikaním porúčať.
Úspory domácnosti mimo záujem bank
Ako sa podarí sprísnenej menovej politike ECB „ priškrtiť“ infláciu si však nejaký čas počkáme, keďže vieme do akých problémov sa môže eurozóna dostať v súvislosti s terajšou zadlženosťou jej južného krídla. Pokiaľ sa ale hovorí o zvyšovaní úrokov, tak len v súvislosti s úvermi, takmer vôbec nie s vkladmi. A tak si kladieme oprávnenú otázku prečo centrálna banka dáva komerčným bankám čerstvo vytlačené peniaze, ktoré nie sú kryté v podstate ničím a nikým a „nenariadi“ vyššie úroky na vklady domácnosti, ktorých peniaze sú kryté výsledkami práce a preto majú svoju cenu, nechápeme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.