Európska komisia ako nemenovaná vláda v EÚ je zodpovedná aj za terajší stav európskej ekonomiky, ktorú v porovnaní s ekonomikami USA a Číny chápeme ako menej konkurenčnú, čo napokon potvrdila komisia vedená bývalým šéfom ECB Máriom Draghim. Pokiaľ prvá z nich má problémy s obrovským deficitom v štátnom rozpočte a druhá s realitným trhom, tak EÚ vo viacerých oblastiach čo sa týka starnutia populácie, spomínanej konkurencieschopnosti v oblasti inovácii až po dnešnú umelú inteligenciu a takto by sme mohli pokračovať. Keď k tomu pripočítame hroziace americké colné sadzby, nemôžeme sa čudovať, že komisia nevie kam skočiť. Nedávno prišla s novou európskou stratégiou ktorej hlavnou zmenou je presun peňazí z doterajších eurofondov, z ktorých najviac peňazí išlo na projekty ochrany prírody v prospech priemyslu, čo zodpovedá aj predstave amerického prezidenta D.Trumpa, ktorý zatiaľ voči Európe žiadne cla neavizuje a vyčkáva na ponuku od Európskej komisie. Ak bude Európa súhlasiť s väčším objemom nákupu fosílnych palív a tiež zbraní, nebude mať D.Trump dôvod pre zavádzanie cla voči európskemu kontinentu.
Posilniť pozíciu dolára bude otvorená záležitosť
Ak by len predsa, treba počítať s ich dopadom nielen na obchod ale aj finančné trhy, čo sa prejaví posilnením výmenného kurzu dolára voči ostatným menám vrátane eura, čo však zhoršuje exportné príležitosti väčšieho vývozu smerom na zahraničné trhy a preto môžeme právom očakávať, že D.Trump bude tlačiť na americkú centrálnu banku znižovať úrokové sadzby. Budeme tiež zvedaví ako sa bude chcieť popasovať s konštatovaním Medzinárodného menového fondu, že podiel jeho meny klesá v devízových rezervách väčšiny centrálnych bank ako aj pri platbách v zahraničnom obchode. Dôležitá bude reakcia spoločenstva BRICS ktoré sa v druhom prípade najviac podieľajú na poklese platieb, napriek tomu, že ich predstava o spoločnej mene rovnakého názvu a navyše krytá zlatom nebude. Tiež budeme zvedaví ako sa v prípade skorého ukončenia Rusko- ukrajinského konfliktu vyriešia zmrazené ruské devízové rezervy, ktorých výnosy boli použité ako záruka ukrajinskej pôžičky v objeme 50 miliárd dolárov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.