Šamanské techniky 1.: Predsudky a realita

Od roku 1998 sa venujem technikám, ktoré vychádzajú z poznania najstarších ľudských komunít – prírodných domorodých kmeňov. Vo verejnosti sú málo známe a preto sú opradené niektorými skreslenými predstavami a predsudkami. Na základe vlastnej skúsenosti i skúsenosti iných praktikantov by som ich rád uviedol na pravú mieru. V ďalších častiach tohto seriálu potom môžem pristúpiť k ich popisu.

Na začiatok treba zdôrazniť, že šamanské techniky, používané novodobými praktikantmi v prostredí našej západnej civilizácie, sú väčšinou upravené antropológmi, etnológmi či psychológmi, ktorí sa so šamanskými kultúrami dostali do styku a tieto praktiky uspôsobili mestskému človeku. Tiež niekoľko progresívnych psychologických metód našlo svoju pôvodnú inšpiráciu v šamanských technikách a stali sa niečím ako ich nadstavbou.

Zázraky sa nekonajú

Preto za skreslené možno považovať už presvedčenie, že praktikant šamanských techník (ja rád používam novotvar „šamanista“) je to isté ako domorodý šaman. Ani manažéra, ktorý medituje alebo cvičí jogu, nemožno porovnávať s indickým jogínom. Šamanisti sú úplne bežní ľudia, ešte som nestretol žiadneho, ktorý by „zázračne uzdravoval“ alebo oplýval „nadprirodzenými schopnosťami“.

Či takýmito schopnosťami oplývajú nejakí domorodí šamani, tiež nemôžem potvrdiť. Učil som sa aj u pôvodom argentínskej šamanky Alicie Hamm, ktorá pôsobí v Európe, ale ani u nej som nič také nepobadal. Zato na mňa zapôsobila hlbokou životnou múdrosťou a znalosťou postupov, ktoré dokážu človeka zaviesť do hlbín jeho vlastného Ja, lepšie pochopiť sám seba a svoj vzťah s okolitým svetom..

Ak si teda niekto myslí, že sa naučí šamanské techniky a potom bude konať zázraky, uzdravovať a nebude sa musieť už v ničom za seba rozhodovať (lebo zakaždým mu „múdri duchovia“ povedia, čo má robiť), tak sa hlboko mýli.

Áno, všeličo sa vám začne odkrývať – spočiatku tomu zväčša vôbec nebudete rozumieť, ale riziko, že pod vplyvom týchto zážitkov prepadnete pýche a začnete si nahovárať, že sa z vás stáva nadčlovek, tu reálne hrozí.

Po dlhšom praktizovaní sa stáva, že sa začnú „diať veci vo vašom živote“. Začnete stretávať ľudí, ktorí vás niekam posunú, prisní sa vám sen, ktorý vám prinesie dôležitú informáciu, dostanete sa do situácií (nie vždy príjemných), ktoré vám pomôžu vyzrieť. Toto by som ale „zázrakmi“ nenazýval. Sú to dôsledky toho, že sa človek dostáva do súladu sám so sebou a so svetom.

Šamanizmus a náboženstvo

Najviac predsudkov som hádam zaznamenal zo strany niektorých kresťansky založených známych, pre ktorých sa šamanizmus spája s pohanstvom, okultizmom a dokonca so satanom a temnými silami. Ja osobne nevidím nič zlé na neopohanoch, ktorí uctievajú napr. staré slovanské božstvá, ale moderní šamanisti nezvyknú byť vyznavači nejakých kmeňových kultov. Šamanské techniky sú metódou práce na sebe, ktorá v dnešných časoch nie je viazaná na žiadnu vieru. Zažil som dokonca kresťanov, ktorí ich praktizovali. Alebo aj ateistov.

Na rozdiel od okultizmu či mágie, kde sa adept snaží dosiahnuť nejaký konkrétny výsledok (zjednodušene povedané: privolať si úspech), v šamanizme sa pracuje s pokorou. Šamanista môže prosiť o vedenie alebo o radu pri nejakom probléme, ale pritom si uvedomuje, že táto pomoc nie je samozrejmá. Nevidím v tom napokon veľký rozdiel oproti tomu, keď sa kresťan modlí k Bohu alebo k niektorému zo svätých, aby mu pomohol.

O temných silách by som takisto nehovoril, aspoň nie pri tých formách, ktoré poznám. Počul som, že šamanizmus praktizovaný v niektorých afrických kmeňoch nie je celkom čistý, pretože sa tam kombinuje s prvkami čiernej mágie, nielen za účelom pomáhať ľuďom, ale im aj škodiť. Šamanské techniky rozšírené u nás vychádzajú z tradícií severnej Ameriky, Európy a Ázie a sú spojené s vysokými morálnymi princípmi.

Existuje riziko, že sa na človeka počas zmeneného stavu vedomia nalepia „nebezpečné“ entity, väčšinu z nich by Carl Gustav Jung nazval „tieňmi“. Teda tými časťami našej osobnosti, ktoré si nechceme priznať a teraz sa hlásia o slovo. Ak ich nedokážeme zvládnuť, môžu nám robiť „zle“. Šamanská cesta nie je jednoduchá a nie je pre každého, to, s čím sa stretnete, vás v extrémnom prípade môže rozložiť, najmä ak ste psychicky labilný alebo máte epilepsiu, schizofréniu, či inú poruchu osobnosti. Ešte som sa nestretol s človekom, ktorý by v dôsledku praktikovania šamanských techník skončil na psychiatrii, ale údajne sa na Slovensku vyskytol jeden takýto prípad v 90. rokoch, pričom ten človek zrejme bral drogy a nebol celkom v poriadku už predtým.

Na druhej strane, šamanizmus je spirituálnou praktikou, pri ktorej človek skúma rôzne oblasti svojej bytosti a dostáva sa aj do styku so svojim Ja, uvedomuje si svoju prepojenosť s niečím vyšším a môže mať zážitky mystického charakteru. Získava priamu duchovnú skúsenosť bez toho, aby mu ju musel sprostredkovať kňaz. Šamanisti sa môžu aj schádzať na spoločných stretnutiach, ale tie slúžia na výmenu skúseností a prácu v skupine a nemajú charakter náboženských zhromaždení. Každý z nich si je akoby zdrojom svojho vlastného náboženstva – pokiaľ nejakú oficiálnu vieru praktizuje, tak šamanská skúsenosť mu minimálne pomôže prehĺbiť jej chápanie.

Šamanizmus a drogy

Keďže sa v domorodých kultúrach často používajú rôzne prírodné halucinogény, aj mňa sa občas niekto opýta, „na čom fičím“. Je mi to až trápne, ale nebol som ani v Amazónii vyskúšať ayahuascu, ani som nikdy nepoužíval „hubičky“ či iné látky. Ak to chce niekto vyskúšať, nech si skúša, ale ideálne pod vedením naozaj skúseného šamana (nie cirkusanta pre turistov, ktorý sa ako šaman tvári), ktorý pozná presný postup, dávkovanie a vie zvládnuť situáciu, keď sa „duch rastliny“ vymkne spod kontroly.

V novodobom šamanizme sa na uvedenie do kontrolovaného zmeneného stavu vedomia uvádzame monotónnym bubnovaním, hlbokým dýchaním alebo jednoducho vedomím zameraním. Z tohto stavu sa potom vieme dostať kedykoľvek sa rozhodneme celý proces ukončiť.

Môže sa stať, že tieto „šamanské výpravy do neznáma“ sa vám stanú akousi psychickou drogou, podobne ako televízia alebo počítačové hry. Ak do nich budete unikať pred každodennou realitou a naháňať sa za „úžasnými zážitkami“, tak chvíľu sa to dá, ale ak sa nespamätáte a nezačnete reálne pracovať na svojej vnútornej premene, tak vám to nebude na nič. Len vás to podporí v tom, aby ste premárnili svoj život.

Šamanizmus, liečiteľstvo a psychológia

Hoci sa o šamanizmus zaujímajú viacerí psychológovia a ako som povedal, niektoré nové smery ním boli inšpirované (procesovo orientovaná psychológia, rodinné konštelácie…), najmä tí konzervatívnejší ho vnímajú ako nevedecké šarlatánstvo.

Ak si ale vezmete Červenú knihu od už spomínaného Junga, tak jeho výpravy do nevedomia, ktoré v nej popisuje, sú veľmi podobné šamanskému skúmaniu duchovnej reality. Jungova metóda aktívnej imaginácie je veľmi podobná technike šamanskej cesty. Ale o paralelách medzi Jungom a šamanizmom by sa dal napísať celý samostatný článok.

Na rozdiel od rôznych povrchných ezoterických metód, šamanská cesta vykazuje aj prvky vedeckej systematickosti. Existujú dokonca teórie, že šamanizmus je pozostatkom vedeckej metódy nejakej zaniknutej, nám neznámej civilizácie. V každom prípade šaman alebo šamanista systematicky skúma realitu mimo oblasť bežného vnímania, podobne ako keď výskumník skúma neznámu krajinu a postupne v nej objavuje nové miesta.

To neznamená, že chcem obhajovať rôznych skutočných šarlatánov, ktorí sa po absolvovaní dvoch – troch šamanských kurzov vyhlásia za šamanov a začnú prijímať klientov. Alebo ľudí z domorodých kultúr, ktorí prídu do Európy učiť alebo liečiť, pričom sú to podvodníci. Nie každý Indián, ktorí to o sebe vyhlasuje, je reálny šaman. Čím väčšie zázraky takíto ľudia sľubujú, tým menej by som im veril.

Šamanizmus v zásade nie je žiadna liečiteľská metóda (čo je ďalší častý omyl). I keď metódy šamanského liečenia, t.j. uvádzania klienta do stavu vnútornej harmónie, samozrejme existujú, ide o niečo omnoho širšie. Je to najstaršia známa univerzálna metóda poznania. Aplikovať sa dá mnohými spôsobmi. Mňa zaujal predovšetkým jej psychologický potenciál, preto ju vnímam ako spôsob spoznania samého seba a naprávania vecí, ktoré sú v človeku v nerovnováhe.

Ale k tomu, ako takáto duchovná práca vyzerá, sa postupne dostaneme v ďalších častiach.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply