Zaspievať si alebo zabubnovať môžete samozrejme aj bez toho, aby ste takúto produkciu nazývali „šamanskou“. Bubnovanie a spev však majú špecifický význam v živote domorodých komunít a ešte špecifickejší pri šamanskej práci.
V domorodých kmeňoch sa ľudia zvyknú zísť večer pri ohni, spoločne spievať, bubnovať, tancovať… Okrem kultúrnej a zábavnej funkcie má táto činnosť aj hlbší význam – celý kmeň sa vnútorne prepojí a zosúladí, každý jeden člen sa môže cítiť byť jeho súčasťou. Členovia kmeňa zvyknú držať spolu už len v záujme spoločného prežitia. Ale skrytá sila hudby a spevu (ktoré sú duchovnej podstaty a nesú v sebe určité vibrácie) dokáže ľudí prepájať na hlbšej úrovni.
Aj na moderných šamanských kurzoch a stretnutiach sa zvykne začínať spoločným bubnovaním. Robí sa to kvôli tomu, aby sa ľudia prepojili, zosúladili a sami seba precítili ako súčasť skupiny. Často ma až zarážalo, ako sa po krátkej inštruktáži ľudia, ktorí sa navzájom videli prvýkrát, dokázali zladiť v spoločnom rytme, ako prirodzene všetci naraz zvyšovali alebo znižovali hlasitosť a potom bez akejkoľvek inštrukcie naraz skončili.
Pozorovali ste niekedy kŕdeľ vtákov? Nedávno som si na prechádzke všimol kŕdeľ vrabcov, ako vzlietol, pričom každý vták zachovával presne rovnaké odstupy od ostatných. Potom naraz, ako jedna bytosť všetci zosadli na najbližší strom. Podobný pocit súladu, aký som mal pri pozorovaní tohto a iných kŕdľov, mávam pri spoločnom bubnovaní. Keď sa ľudia potom delia o svoje pocity, mnohí hovoria, že sa cítia nabití energiou. Sú aj nevydarené bubnovania, kde sa súlad nepodarí dosiahnuť a výsledok je rozpačitý, no tých vydarených som zažil viac.
Bubnovanie sa používa aj ako jeden zo spôsobov uvedenia sa do zmeneného stavu vedomia a začatia tzv. šamanskej cesty (o šamanských cestách si v tomto seriáli ešte povieme). Na rozdiel od halucinogénov, tento spôsob je bezpečnejší a máte ho viac pod kontrolou. Ak by ste si dali drogu, tá začne účinkovať a „vezme vás na cestu“, ktorá bude trvať tak dlho, ako dlho bude látka účinkovať. Špeciálna forma monotónneho bubnovania vytvára nástroj na „vydanie sa na cestu“, musí sa však k nemu pridať aj vaše vedomé rozhodnutie. Môže vedľa vás niekto bubnovať koľko chce, ak sa toto „pozvanie na cestu“ rozhodnete neprijať, nikam vás to nevezme. Pokiaľ sa na zvuk bubna vedome naladíte so zámerom vydať sa na cestu a zároveň budú splnené aj ostatné podmienky (o nich si tiež povieme, keď sa budeme zaoberať šamanskými cestami), tak vaša výprava do duchovnej reality začne. Kedykoľvek, aj počas trvajúceho bubnovania, sa však môžete vedome rozhodnúť cestu prerušiť alebo ukončiť.
Bubnovanie ako podklad pre šamanskú cestu je menej spontánne, aby to fungovalo, malo by byť monotónne, pravidelné, pomerne rýchle a dodržiavať isté tempo. V rôznych zdrojoch sa môžete dočítať aj presný počet úderov za minútu, čo nie je veľmi praktické – netuším, ako by sa to dalo počas bubnovania počítať. Podľa Indiánov by malo ísť o tempo orlieho srdca, teda rovnakú rýchlosť, akou tlčie srdce orla (vtáčie srdcia bijú podstatne rýchlejšie ako srdcia cicavcov). Pod vplyvom tejto frekvencie údajne dochádza k zmene frekvencie mozgových vĺn, poslucháč sa dostáva do hladiny alfa, alebo aj do hlbších hladín.
Spievanie má takisto harmonizačné a tým pádom aj liečivé účinky (keďže všetko, čo harmonizuje, zároveň lieči). Pri šamanskom speve sa sprístupňujú oblasti vášho hlasu, o ktorých ste predtým netušili. Muzikoterapeuti hovoria o alikvótach, tónoch, ktoré vznikajú na prechodoch medzi dvoma samohláskami a nedajú sa zapísať do notovej osnovy. Napríklad sibírski šamani bežne používajú alikvótny spev pri liečení svojich klientov. Naladia sa na klienta, otvoria sa duchovnému svetu a vtedy cez nich začne prichádzať melódia určená špeciálne pre daného človeka.
Základná technika na precvičovanie alikvótneho spevu je pomalé ťahavé prespevovanie série samohlások presne v tomto poradí: U – O- A – E – I a potom aj naopak I – E – A – O – U. Nespieva sa však sekane, ale plynulo, takže výsledný zvuk znie ako: „uuuoooaaaeeeiii, iiieeeaaaooouuu“. Ako prípravné cvičenie je možné najprv len niekoľko minút spievať jednotlivé samohlásky. Teda najprv spievame iba „uuu“, potom „ooo“, a tak ďalej. U pritom necháme vibrovať v oblasti panvy, O v oblasti brucha, A v oblasti srdca, E v oblasti hrdla a I v oblasti hlavy. Potom prejdeme k ťahavému „uuuoooaaaeeeiii, iiieeeaaaooouuu“, pričom vedome presúvame pozornosť po príslušných častiach tela, najprv zdola nahor, potom zhora nadol.
Ale ak sa vám aj nechce „šaškovať“ s takýmito cvičeniami, vždy si môžete jednoducho zaspievať. Spievať si pri práci alebo len tak spievať o svojich pocitoch, o tom, čo práve prežívate. Nemusí to byť žiadna skvelá produkcia, môžete spievať, čo vám slina na jazyk prinesie. Začať môžete tíško a postupne pridávať hlasitosť. Postupne sa skúšajte čo najviac uvoľniť v oblasti hrdla. Môžete sa aj vlniť do rytmu, vstať a začať spontánne tancovať.
V istý moment možno príde okamih náhleho uvoľnenia, ja to vnímam, akoby som mal v hrdle záklopku, ktorá sa odrazu otvorila. Potom budete zrejme sami prekvapení, aké zvuky dokážete vylúdiť. Skúste vyspievať všetko: vašu radosť, vďačnosť, sklamanie, smútok, či zlosť. Uvidíte, že sa vám uľaví.