Lídri krajín EÚ sa zhodli na opatreniach proti vysokým cenám energií. Séria krokov má zaistiť bezpečnosť dodávok a obmedziť spotrebu. Zástupcovia únijných krajín podporili dobrovoľné spoločné nákupy plynu či mechanizmus cenovej korekcie v prípade mimoriadneho zdraženia. Prípadné zastropovanie ceny plynu, na ktoré majú členské krajiny stále rôzne názory, spojil samit so splnením niekoľkých podmienok.
„Pevne verím, že výsledky tejto dohody pocítime veľmi skoro,“ vyhlásil k výsledkom predseda Európskej rady Charles Michel.
Neskôr na tlačovej konferencii spomenul, že Európa musí posilniť a diverzifikovať partnerské vzťahy. „Musíme vybudovať svoju kapacitu nezávislosti a zvrchovanosti. Sme veľmi závislí, platíme za to, tie dôsledky sú veľmi ťažké,“ uviedol. Dodal, že ďalšou témou rokovaní bola aj obrana či technológia. „Musíme posilniť bezpečnosť a dosiahnuť nezávislosť aj v tejto oblasti,“ podotkol, že Európa tak urobí v spolupráci s NATO.
„Našou prioritou je naučiť sa spoliehať na vlastné kapacity a zamerať sa na dodávateľov, na ktorých je spoľah,“ dodala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von den Leyenová. Spomenula, že Európa robí všetko, aby pomohla s cenami energií. „Práve tým, že plníme zásobníky, že dokážeme šetriť a dokázali sme uplatniť opatrenia, ceny klesajú,“ povedala s tým, že je vidieť, koľko je v nárastoch cien plynu špekulácií.
Ďalšou otázkou je podľa nej odpojenie cien plynu od vytvárania cien elektriny. „Štáty EÚ budú musieť riešiť aj technické otázky, a to napríklad, ako vyvážiť platby pre všetky členské štáty a rozložiť náklady pre všetkých,“ dodala.
Belgický premiér Alexander De Croo dohodu označil za veľký krok vpred. V rozhovore s novinármi opísal „okamih pravdy“ na nočnom pojednávaní, keď zástancovia uvedených návrhov apelovali na Nemecko a ďalšie skeptické krajiny a zdôrazňovali, že prejednávané opatrenia sú potrebné. „Tie krajiny povedali: ‚Chceme, aby to fungovalo, keď budete počúvať naše obavy,““ opísal De Croo.
Eduard Heger zase pred médiami hovoril o „výraznom posune vpred“. Na otázku, či nemožno vývoj považovať za ústup Nemecku, Maďarsku a táboru odporcov cenového stropu, odpovedal, že pravdou je skôr opak. Podľa Hegera hrozil scenár, že premiéri a prezidenti sa na záveroch k cenám energií vôbec nezhodnú, alebo že v nich nenačrtne konkrétny postup. „Máme to tam konkrétne pomenované, to vám zodpovedá, kto ustúpil,“ podotkol.
Debata šéfov členských krajín vychádzala z utorkového návrhu Európskej komisie. Ten sa zaoberal spoločnými nákupmi plynu, mechanizmom núdzového obmedzenia ceny plynu alebo pravidlami solidarity medzi členskými krajinami.
Lídri sa zhodli na podpore všetkých troch bodov a vyzvali Komisiu, aby urýchlene prišla s konkrétnymi riešeniami. Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa nich dobrovoľné s výnimkou plnenia pätnástich percent objemu plynových zásobníkov, ktorého sa majú týkať povinne.
Kým lídri Únie hovoria o úspechu a vyzdvihujú kľúčovú jednotu členských štátov, médiá už tak optimistické nie sú. Napríklad bruselský server Politico dohodu označil za typicky európsku, keď nikto nezískal všetko, všetci trochu stratili a môžu byť nespokojní, pričom výsledok má podmienky, znamená mnoho ústupkov a znamená týždne ďalšieho rokovania. Denník Financial Times píše o zmätenom kompromise.
Dohodu komplikoval najmä spor o stanovení maximálnych cien plynu, ktoré požaduje väčšina únijných štátov, majú však o nich často rôzne predstavy. Najmä Nemecko potom cenový strop stále odmieta. Výnimku si podľa premiéra Viktora Orbána vyjednalo aj Maďarsko, aby mohlo naďalej dovážať ruský plyn.
Budapešť má s Moskvou množstvo dlhodobých zmlúv na dodávky suroviny. Maďarské vedenie sa preto obáva, že zastropovanie cien by hrozilo zastavením dodávok plynu napríklad aj zo dňa na deň.
Prezidenti a premiéri nakoniec prípadné zavedenie cenového stropu podmienili predchádzajúcou analýzou finančných dopadov a tým, že nepovedie k zvýšeniu spotreby plynu. Splnenie týchto a ďalších stanovených podmienok môže podľa odhadov únijných činiteľov jeho uvedenie do praxe výrazne oddialiť.
Podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej lídri počas samitu hovorili o dvoch rôznych variantoch cenového stropu. Jeden by sa týkal plynu využívaného na výrobu elektriny, druhý virtuálneho uzla Title Transfer Facility (TTF), ktorý je pre ceny plynu v EÚ rozhodujúci.
Chcú tiež, aby Únia na začiatku budúceho roka stanovila nový referenčný cenový index plynu, ktorý by lepšie zodpovedal súčasnej situácii na trhu než práve TTF. Ten je podľa nich reprezentatívny pre plyn prúdiaci potrubím, v súčasnosti však už v Európe prevláda skvapalnený plyn LNG.
„Teraz máme veľmi dobré usmernenia, aby sme ďalej pracovali na otázke cien energií,“ vyhlásila von der Leyenová. Komisia podľa nej predstaví svoje návrhy ministrom energetiky budúci utorok.
Cena plynu po väčšinu uplynulého týždňa klesala, vo štvrtok ale začala stúpať. V reakcii na únijné závery opäť klesla. Krátko pred poludním vykazoval termínový kontrakt na plyn s dodaním v novembri vo virtuálnom obchodnom uzle TTF pokles o zhruba desatinu na 114 eur za megawatthodinu. Pred rokom sa cena pohybovala okolo štyridsiatich eur.
Podľa analytikov by dohoda o opatreniach proti vysokým cenám energií mala aspoň dočasne stabilizovať ich ceny. Tie síce budú stále na vyššej úrovni ako v minulosti, obmedzia sa však doterajšie cenové výstrelky.
„Efektom bude najmä stabilizácia cien energií. Aj keď oproti minulému roku budú stále na zvýšenej úrovni, tak by mala značne poklesnúť volatilita, čo umožní firmám aj domácnostiam lepšie plánovať,“ vysvetlil analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Volatilita vyjadruje výšku poklesu či vzostupu ceny, napríklad pri akciách, a mieru rizika investície.
Rezervovanejšie sa k dôsledkom dohodnutých opatrení stavia analytik portálu Capitalinked.com Radim Dohnal. „Celkovo sa prikláňam k názoru, že tento strop povedie skôr k nedostatku plynu a nižšej ochote menších hráčov do Európy dovážať LNG,“ podotkol. Podľa neho nemá veľký zmysel dávať cenový strop na niečo, čo Európa z obrovskej časti dováža a nemôže rýchlo navýšiť ťažbu na svojom území.
Témou samitu Európskej únie bol okrem iného aj plán finančnej podpory Ukrajiny v budúcom roku. „Pre Ukrajinu je veľmi dôležité mať predvídateľné, stabilné príjmy,“ povedala von deň Leyenová na tlačovej konferencii. „Diskusia bola o približne poldruha miliardy eur mesačne financovaných Európskou úniou. Takže to by znamenalo celkovú sumu 18 miliárd na budúci rok,“ dodala v súvislosti s debatou prezidentov a premiérov členských krajín.
Podľa von der Leyenovej dáva Kyjev najavo, že každý mesiac potrebuje na podporu financovania základných funkcií štátu tri až štyri miliardy eur. Túto medzeru v ukrajinskom hospodárení by mali spoločne pokryť EÚ, Spojené štáty a finančné inštitúcie, myslí si predsedníčka EK.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.