Západné sankcie voči Rusku sa podľa viacerých ruských ekonomických ukazovateľov míňajú svojmu účinku. Však ako ináč si môžeme vysvetliť posilňovanie výmenného kurzu ruského rubľa voči euru a predovšetkým voči americkému doláru. V polovici marca stál jeden dolár takmer 140 rubľov a dnes tesne pod hranicu 66 rubľov. Ruská centrálna banka po zablokovaní svojich devízových rezerv v zahraničí reagovala zvýšením svojej úrokovej sadzby na 20 percent, dnes je sadzba len 14 percent a preto ruské domácnosti nemajú problémy s infláciou, ale ani ruská centrálna banka so splatením výnosov ich štátnych dlhopisov v zahraničnej mene, čím sa ruská ekonomika vyhla na medzinárodných finančných trhoch bankrotu. A tak si kladieme oprávnenú otázku, voči komu a prečo sú západné sankcie na Rusko uvalené, keď aj podľa západných ekonomických periodík nemajú na spomínané ukazovatele žiadny vplyv, skôr opačne.
Peniaze bez hodnoty infláciu neovplyvnia
Zatiaľ sa ukazuje, že sankcie sú jedným z dôvodov zvyšovania cien energií, ktoré potrebujeme všetci a tak sa nemôžeme čudovať, že všetko okolo nás zdražuje a podľa vyjadrenia prognostikov, nie je ale zdražovanie na konci. O tom, že zdražovanie vyhovuje viacerým a teda na zdražovaní „zarábajú“ sa nepochybuje, od nich vraj vláda bude chcieť, aby viac prispeli na sociálne programy, keďže s daňami z príjmov by sa nemalo „hýbať“. Samozrejme sa bránia, napokon nikto z nás nechce platiť dane, alebo odvody do štátneho rozpočtu viac, keď nemusí. Však si pamätáme, ako nadnárodné miliardové spoločnosti podnikajúce všade tam, kde sú náklady najnižšie, odvádzali daň nie tam, kde zisky zarobili, ale tam kde dane boli najnižšie, čo by malo byť od budúce roka. Medzi „šťastlivcov“ čo na inflácii „zarobili“ viac, sú aj verejné rozpočty a preto keď vláda niekedy váha, čo z nich medzi občanov prerozdeliť, sa ten čas niekedy naťahuje. Či sme prekvapení zo zdražovania, keď ECB svoju úrokovú sadzbu ešte nezvýšila, ale úroky na hypotéky už áno, alebo keď EÚ ešte len navrhuje embargo na ropu, ale na plyn zatiaľ nie, sa necháme prekvapiť. Čo sa ale bude diať, keď centrálna banka zvýši svoju úrokovú sadzbu, alebo keď európski úradníci prídu s embargom na všetko, nebudeme ešte nikoho strašiť. Pripomeňme si, že v oboch prípadoch nie sme ďaleko od pravdy, že sankcie nevyriešili nič, skôr poškodili, podľa všetkého všetkých ostatných, ktorí s Rusko-ukrajinským konfliktom nemajú nič spoločné, okrem spoločných hraníc. O tom, že svet bude po tom všetkom iný, nepochybuje nikto z nás. Či to bude lepšie, alebo horšie, sa necháme skôr prekvapiť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.