V ten deň bude Pánov oltár v strede egyptskej krajiny a pri jej hranici Pánov pomník. Bude znamením a svedectvom Hospodinovi zástupov v egyptskej krajine: Ak budú proti utláčateľom volať k Hospodinovi, pošle im záchrancu. (Izaiáš, 19, 19 – 20)
Najznámejší jasnovidec Edgar Cayce (1877 – 1945) predpovedal objavenie Siene záznamov (v roku 1998), ako aj objavenie archívu a knižnice pod Veľkou sfingou s informáciami o atlantskej civilizácii, ktorej ľudia prišli do Egypta v roku 10 500 pred n. l. a postavili ju. Arnošt Vašíček v knihe Egyptské záhady spomína 42 zväzkov knihy Thowta, po ktorých pátral aj faraón Chufu (grécky Cheops), a Texty stavieb, podľa ktorých sväté knihy dôkladne ukryli bytosti Šebtiw v komore a mali k nim prístup len Strážcovia. Kniha mŕtvych hovorí o Veľkej sfinge otvárajúcej brány Zeme, grécky historik Hérodotos (žijúci pred 2 500 rokmi) veril na obrovský labyrint pod Veľkou sfingou vedúci do podsvetia.
Podľa Ericha von Dänikena sa Veľká sfinga stala „veľkolepou spomienkou spojenia medzi pozemským a mimozemským svetom, medzi pozemským živočíchom a božským intelektom“. Paul Brunton v Tajnostiach egyptských píše, že Veľká sfinga bola stará už v období 4. dynastie. Sedemkrát bola pochovaná pod pieskom a sedemkrát ju spod jeho nánosov oslobodili. Po- dľa neho existujú staré chaldejské, grécke, rímske i arabské pramene, ktoré hovoria o pod- zemnej chodbe a komore, ktorými prechádzali kňazi od Veľkej pyramídy k Veľkej sfinge. Historik Gaius Plinius Secundus (24 – 79 n. l.) napísal, že pred pyramídami stojí Veľká sfinga, údajne je pod ňou pochovaný kráľ Harmais, tá však bola na svoje miesto dopravená odinakiaľ… Podľa člena Kráľovskej akadémie vied Reného Schwallera de Lubicz existovala veľká civilizácia dávno pred potopou, ktorá postihla Egypt a na na celom tele Veľkej sfingy okrem hlavy zanechala stopy vo forme erózie. V starovekom Egypte hlboko zakorenená tradícia hviezdnej brány bola považovaná za najvyššie tajomstvo pre zasvätených. Sfinga bola 90 percent svojho trvania zahrabaná v piesku, a pritom javí znaky vodnej erózie, pričom suchá klíma je v tamojšej oblasti minimálne 4 500 ro- kov, čo naznačuje, že existovala v čase, keď bolo v saharskej púšti miernejšie podnebie s bohatými zrážkami. Tento dôkaz viedol niektorých k presvedčeniu, že mohla pochádzať z konca poslednej ľadovej doby približne z roku 10 000 pred n. l., čo z nej robí pozostatok z preddynastického Egypta. Ako spomína Miloš Matula v knihe 2013: Hvězdná brána k novému veku, „vždy keď som navštívil Gízu, uvažoval som nad tým, čím mohla byť Sfinga a pyramídy erodované. Je evidentné, že museli byť počas kataklizmy pod vodou a neskôr ich Egypťania zreštaurovali. Pravdepodobne to boli bohovia alebo staršie civilizácie, ktoré ich naučili technologickým vymoženostiam“. Približne od roku 10 800 pred n. l. do roku 8 600 pred n. l. bolo Slnko v deň jarnej rovnodennosti v znamení Leva, posvätným zvieraťom bol vtedy lev zosobňujúci Slnko.
Ani podľa Johna A. Westa nebola Veľká sfinga postavená pred 4 500 rokmi, ako tvrdia ortodoxní archeológovia, ale pred 12 000 rokmi, a to práve pre typické stopy po vodnej erózii. Podľa neho nemusí byť niekto ani geológom, aby videl, čo tento druh zvetrávania spôsobilo: mohla to byť jedine voda stekajúca po Veľkej sfinge ako vodopád. V jej tele sú dokonca až metrové štrbiny. Ak vznikla v období leva, musela byť postavená alebo jej stavba naplánovaná už pred 13 000 rokmi. Stopy erózie sú však len na Veľkej sfinge. Podľa geológa Roberta Schocha, profesora Bostonskej univerzity, sú vrstvy okolo týchto megalitických stavieb staré viac ako 8 500 rokov. Konzervatívni egyptológovia však výsledky geológov tvrdo odmietajú. Vieme, že mainstreamoví vedci z určitých dôvodov akosi neradi zachádzajú za vek starší ako biblických 6 000 rokov a pripisujú jej postavenie faraónovi Rachefovi (grécky Chefrén) v období 2 500 pred n. l. V seriáli Okom boha Hora sa tvrdí, že Veľká sfinga je najstarší merač času a zaznamenáva tzv. obdobie Zep Tepi, začiatok novej doby, vznik civilizácie po potope, ku ktorej došlo pred 13 000 rokmi, keď sa končili pleistocén a ľadová doba. Obdobie leva sa totiž začalo okolo roku 10817 pred n. l. a trvalo do roku 8664 pred n. l. Ako uvádza Erdogan Ercivan v knihe Hvězdná brána pyramid, pre našich egyptológov je to neprijateľný údaj. Dodáva, že výskumy pod Veľkou sfingou dokladajú existenciu rozvetveného labyrintu chodieb a komôr, v ktorých sa podľa egyptských legiend uchováva odkaz boha Usira.
AUTOR: Vladimír Líška
