Sila otca a sila matky

· Čas čítania: 7 min.

V septembrovom čísle nášho časopisu vyšiel môj článok Kríza mužskej a ženskej sily. Týmto príspevkom by som naň chcel nadviazať a pohovoriť o pôsobení otca a matky v živote dieťaťa.

Pre tých, čo nečítali spomínaný článok, na úvod z neho odcitujem dve kľúčové pasáže:

„V ideálnom prípade skutočne zrelej a zušľachtenej mužnosti v sebe jedinec nesie kvality majstra bojových umení či stredovekého rytiera. Má v sebe vnútornú silu, zdravý pokoj a rovnováhu, zmysel pre spravodlivosť a ochotu bojovať za správnu vec. Zároveň je pozorný a ohľaduplný k ženám, deťom a slabším ľuďom. V prípade potreby je pripravený ich chrániť. Má zmysel pre krásu, vie sa nadchnúť pohľadom na západ slnka alebo pri sledovaní umeleckého diela. Starí Kelti tvrdili, že bojovník, ktorý nedokáže zložiť báseň alebo pieseň, nie je skutočným bojovníkom.“

„Zrelá žena je podobne ako zrelý muž vnútorne silná, i keď skôr na spôsob „divožienky“ alebo „babky korenárky“. Má v sebe zdravú životnú múdrosť, je spojená so svojim telom a s prírodou, dokáže byť oporou svojmu mužovi, deťom a ďalším blízkym. Je starostlivá, rozdáva bezpodmienečnú lásku a porozumenie, dokáže utešiť a „pofúkať rany“. Ak sú jej blízki, najmä deti, v ohrození, prebudí sa v nej bojovníčka. Ako mi hovoril jeden môj známy, starý turista, stretnúť starého medveďa nie je bohviečo, ale najhoršie je stretnúť rozzúrenú medvedicu s mladými.“

Ako vidno, mužská sila nie je len „tvrdá“, ani ženská sila nie je len „mäkká“. Podobne otec nemusí byť len prísny a matka nemusí byť len „fúkajúca rany“. Vo všeobecnosti je však materská starostlivosť predovšetkým o zaobstaraní základných potrieb, či už fyzických alebo duševných: nakŕmiť, prezliecť, uložiť do postieľky, objať, zaspievať, pritúliť. Matka je zdrojom bezpodmienečnej lásky, bude svoje dieťa milovať a chrániť za každých okolností. Dáva mu pocit citovej istoty, pocit, že je milované. Otec je zase ten, kto sa snaží dieťa niekam posunúť, stanovuje mu hranice, vymýšľa originálne hry, povzbudzuje ho vo výpravách do neznáma, posmeľuje ho, keď sa mu nedarí. Zároveň mu dáva pocit bezpečia a opory. Jeho láska však nie je bezpodmienečná, otec je schopný v extrémnom prípade vyhnať svoje dieťa z domu, pokiaľ príliš pochybilo.

Pre zdravý vývoj dieťa sú potrebné oba typy výchovy. Pojem „tradičná rodina“, ako rodina, pozostávajúca z muža, ženy a detí, nie je kresťanský výmysel. Je to model, ktorý zodpovedá prírode, duchovným zákonom i psychologickým poznatkom. Psychológovia preto odporúčajú slobodným mamičkám, aby ich dieťaťu našli aspoň dospelého mužského kamaráta, ktorý nemusí byť ich partnerom, ale bude pre ich dieťa pôsobiť ako zdroj mužskej sily a mužského spôsobu výchovy. Podobne je vhodné, ak slobodný otecko nájde nejakú „náhradnú mamu“.

I tak to nebude to pravé. Ako upozorňuje česká psychologička Lenka Šulová, dieťa potrebuje zažiť aj svojich rodičov ako pár, potrebuje vidieť, ako sa objímajú, ako si preukazujú pozornosti, ale aj ako sa hádajú. Jednoducho potrebuje byť svedkom spolužitia muža a ženy, ak z neho raz má vyrásť dobrý rodič. Takisto je pre neho výborné, ak si vyskúša starostlivosť o mladšieho súrodenca, čo už v dnešných málopočetných rodinách nie je vždy možné.

Otcova úloha vo vzťahu k dcére spočíva v tom, že ide o prvého muža v jej živote. Samozrejme, nebavíme sa tu o inceste, ktorý je len chorou a zvrátenou podobou rodičovskej lásky. Dievčatko však potrebuje, aby cítilo v otcovi silného muža, ktorému na nej záleží. Ktorý ju nedeptá, ale chváli ju a dvíha jej sebavedomie. Ktorý ju ochraňuje a oceňuje jej krásu. Samozrejme, mal by to robiť aj vo vzťahu k svojej manželke. To, akým spôsobom sa muž správa k svojej žene a k svojej dcére, výrazne ovplyvní, aký vzťah k mužom bude mať dievčatko, keď vyrastie.

V živote syna úloha otca rastie s jeho vekom. Ako budúci muž sa potrebuje učiť odvahe, zodpovednosti, vytrvalosti, aspoň základných technickým zručnostiam. V niektorých domorodých rituáloch prechodu od chlapca k mužovi zvykli chlapi dospievajúcich mladíkov symbolicky uniesť od ich matiek, pretože ochraňujúca úloha maminky im bránila dospieť. Tradičné dedenie remesla z otca na syna malo aj hlbší význam ako len zachovanie rodinného podnikania. Chlapec by sa mal v období puberty odpájať od matky, nechať sa viesť otcom, v dospelosti potom priľnúť k svojej žene a prevziať zodpovednosť za svoju vlastnú rodinu.

Matka hrá kľúčovú úlohu najmä po narodení dieťatka, ktoré predtým deväť mesiacov nosila vo vlastnom tele. Jednak je preň zdrojom potravy, jednak dieťa je na jej blízkosť zvyknuté a potrebuje ju kvôli pocitu lásky a bezpečia. To platí rovnako pre chlapcov i dievčatá. Podobne ako v prípade otca, jej správanie sa k synovi, ale aj k vlastnému mužovi, ovplyvňuje, aký vzťah k ženám bude mať chlapec, keď vyrastie. Najhoršie, čo môže matka pre svojho syna urobiť je, ak ho uprednostňuje pred svojim mužom alebo keď pred ním na svojho muža nadáva.

Dospievajúce dievča, ktoré bolo predtým „zamilované do tatíka“, začína mamu opätovne potrebovať. Ale už skôr ako staršiu kamarátku, ktorá ju vovedie do tajov ženského sveta. Ktorá ju naučí, ako sa líčiť a pekne obliekať, ktorej sa bude môcť zdôveriť, keď bude prežívať svoje prvé lásky.

Samozrejme, toto všetko sú ideály, ktoré v dnešnej vystresovanej dobe často krát nefungujú. Pod tlakom úrokového ekonomického systému mnohí ľudia drú od rána do noci, aby zarobili na hypotéku a každodenné potreby. Koľko otcov fakticky nie je v rodine prítomných, pretože sú večne v práci a ak prídu domov, potrebujú v prvom rade čas na svoju regeneráciu (alebo robia ešte aj z domu)? Koľko matiek, najmä tých na materskej dovolenke, žije v permanentnej frustrácii zo sociálnej izolovanosti, ktorú si potom vybíjajú na deťoch?

V tradičných spoločenstvách okrem otca a matky fungovali aj širšie vzťahy. Na výchove detí a starostlivosti o ne sa podieľala celá dedina alebo osada. Čo bolo skvelé, pretože deti sa mohli stretnúť aj s inými mužskými a ženskými vzormi ako s vlastnými rodičmi. Dá sa niečo také obnoviť? Ja neviem. S manželkou sme mali kedysi taký nápad, ktorému sme pracovne hovorili KAPOR (Klub aktívnych a pohodových rodičov). Jednoducho spolok rodičov s deťmi, ktorí si navzájom pomáhajú a vytvárajú sa sociálne väzby – medzi deťmi, medzi dospelými i medzi deťmi a dospelými navzájom. Pokusy o realizáciu niečoho takého zakapali na nezáujme rodičov v našom okolí. Ak som vás inšpiroval, mohli by ste skúsiť niečo podobné vytvoriť vy.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár