Pre ekonomiku eurozóny je veľmi zlá správa, že s jej poklesom neklesá aj inflácia, práve naopak neustále narastá. Z uvedeného dôvodu sa nečudujme, že ECB sa hotuje do konca roka ešte viackrát zvýšiť svoje úrokové sadzby. Pre väčšinu z nás je obrovským prekvapením, že ekonomiku eurozóny ťahá dole jej dlhoročný líder, ktorým je Nemecko, čo len potvrdzuje, že doteraz ťažil z lacných ruských komodít, čo zo známych dôvodov skončilo. Ďalším dôvodom prečo ECB musí úrokové sadzby zvýšiť je terajšia úroková smršť americkej centrálnej banky, ktorá už úroky zvýšila na rekordných 3,25% a do konca tohto roku by vraj mohli prekročiť hranicu 4 percent. Euro sa tak dostalo pod hranicu americkej dolárovej parity, čo napokon aj platí pre britskú libru, či čínsku menu. Americký dolár nebol za posledných 20 rokov tak silný ako teraz, kto ale má v hrsti, alebo na účte doláre zarába a tak USA pomocou teraz silnej meny exportuje za hranice svoju infláciu.
Fiškálne výdavky v inflačnom koši
Americkú infláciu ovplyvňujú nielen ceny surovín ale aj mzdové náklady, či ceny prenájmov. Pokiaľ ide o ceny surovín, tak z dôvodu vlastných zásob sa tieto na inflácii podieľajú možno tretinou. Väčším problém sú narastajúce mzdy, ako dôsledok nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a pokiaľ ide o prenájmy vieme, že väčšina amerických domácností nemá vlastné, ale skôr prenajaté bývanie, ktorého cena sa tak z dôvodu narastajúcich cien energií, zvyšuje. Na Slovensku ale nezápasíme až tak s chýbajúcimi zamestnancami, ako skôr s tlakom zo všetkých strán, že z dôvodu narastajúcej inflácie by sa mali zvyšovať mzdy v štátnom a verejnom sektore, ale aj zvyšovať celý rad sociálnych dávok, bez zvyšovania produktivity práce. Doteraz sme nepočuli o tom, žeby minister financií priznal, aký je podiel našich miezd na inflácii a teda aký bude keď do konca roku dôjde k výraznému nárastu fiškálnych nákladov? Alebo nebude? V podstate treba vysvetliť, ktoré faktory sa u nás podieľajú na inflácii, keďže doteraz tvrdíme niečo iné. Alebo sa americká inflácia a jej faktory počítajú ináč? Všetky centrálne banky chcú dosiahnuť aby sa inflácia dostala do dvoj percentného inflačného pásma, čo si aj podľa názoru viacerých ekonómov bude vyžadovať rôznu úroveň recesie, čo nie je v podstate nič iné ako pokles životnej úrovne, o čom politici neradi hovoria.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.