Prvú časť článku si môžete prečítať tu: https://zemavek.sk/articles/view/sis-v-krazoch-pohlavarov-rimskokatolickej-cirkvi-1-cast.
2. Strach a sexuálne anomálie katolíckeho kléru
Rímsky biskup František sa kedysi vyjadril, že vo Vatikáne je prítomná homosexuálna lobby. Tu treba spresniť, že klerikálna povaha RKC s povinným celibátom, vytvára z nej najväčšie homosexuálne loby na svete, a nielen jej riadiace centrum s vlastnými zariadeniami na túto činnosť. Výchovne inštitúcie a pôsobenie celibátnych kňazov, mníchov a mníšok, generuje vždy nové prípady sexuálneho prznenia detí a mladistvých. Ba, možno sa domnievať, že je to továreň s detským sexuálnym tovarom pre top-politikov a top-ekonomických hráčov. Zverejnené prípady v anglosaskom prostredí, hlavne Írska, nás varujú. Problém je, že homosexuálne ladení kňazi neraz začínajú v pedofílii – vzťahy k miništrantom, z ktorých si postupne vychovajú partnerov.
Slovensko je akoby pomimo pedofilných škandálov. V naivne oddanom božom ľude, je takmer nepredstaviteľná predstava nechutného zneužívania detí a mladistvých, respektíve časté homosexuálne partnerstvá kňazov. V kuloároch sa objavujú indície kňazskej pedofílie, ale doteraz sa to riešilo formou finančnej kompenzácie dotknutých rodín výmenou za mlčanlivosť. Niekoľko udalostí, ktoré sa neskoršie vyniesli z ilegality sú už neaktuálne, lebo ich aktéri sú mŕtvi. Ostatné prípady sú v pozícii domnienok. Tu ovládnutie SIS klerikálnym systémom dáva na isté obdobie celkom bezpečné záruky toho, že aj náznaky podozrenia, budú v zárodku likvidované. V každej diecéze je pedofilné ohnisko, ale naivita a strach slovenskej klientely kostolov v sekundovaní s informačným vykrytím, dáva tejto sexuálnej skupine vidinu pokoja.
Za zmienku stojí aj to, že jeden zo synov šéfa SIS je operný spevák a kaplán v Podunajských Biskupiciach, vo farnosti ktorá sa smutne preslávila svojou symbiózou s mafiou, či už drogovou alebo obchodujúcou s bielym mäsom. Druhý pracuje na arcibiskupskom úrade v Bratislave.
3. Strach a nastoľovanie Nového svetového poriadku (NWO) v slovenských reáliách
Pápež František sa s vysokou pravdepodobnosťou podieľa na presadzovaní NWO. Za jeho voľne prezentovanými výrokmi a žoviálnosťou, ktorá sa davom a médiám páči, aj v teológii priemerne znalému človeku, respektíve človeku s rozvinutou duchovnou intuíciou ukazuje, pre aké záujmy môže byť k dispozícii. Na rozdiel od svojich dvoch predchodcov, vystupuje dosť explicitne v záujme svetovej mocenskej elity pri nastolení jej cieľov Novus ordo seclorum. Hovorí napríklad o „novej univerzálnej agende“, „novom ekonomickom a ekologickom poriadku“, „novej globálnej politickej autorite“ a podobne. Taktiež nepodporenie závažnej pro-life akcie v Ríme je symptomatické a je podivné, že viacerí „vatikanológovia“ si s tým nevedia rady.
Jeho agenda ohľadom islamu, ktorý exkulpuje od násilia, konšternuje aj nič netušiacich a oddaných katolíkov. Synkretizmus a modloslužobníctvo deklarácie Nostra aetate II. Vatikánskeho koncilu, rozvinul do finálnej podoby sofistikovanej blasfémie, a to s gestami dobre vyškoleného diplomata. Totiž jeho opakované výzvy pre celý kresťanský svet na prijatie tzv. migrantov do rodín a farností, infiltrácia moslimov vo Vatikáne, ktorých si tam sám zobral, povolenie islamských modlitieb a čítania Koránu vo Vatikáne, sprznenie liturgie umývania nôh na Zelený štvrtok, sú hrozivé signály aj pre tých, ktorí zápasia vo svedomí o poslušnosť autorite RKC. František dal príhovormi najavo, že verí, že kresťania a moslimovia „uctievajú rovnakého Boha“. Potom neraz zdôraznil jednotu medzi kresťanstvom a islamom. Aj vyhlásenie tzv. roku milosrdenstva je možné vnímať ako pokus indoktrinovať masy pre prijatie ideológie NWO v jeho segmente miešania náboženstiev, kultúr a rás, tým, že prijímaním tzv. imigrantov uskutočňujeme vôľu Krista v jeho príklade milosrdného samaritána. Jeho tvrdá proimigračná rétorika vykazuje znaky, že koná v záujme jedného z popredných architektov slobodomurárskeho prerobenia sveta – Georga Sorosa. Netreba pripomínať uvoľňovanie náuky o manželstve, ustanovením plošného uľahčenia procesu nulity manželstva, aby sa uplatnila dôsledne „vnútorná revolúcia“ v rímskokatolíckej cirkvi.
Je pochopiteľné, že v tejto agende Vatikánu musia konať aj všetky podriadené zložky RKC na celom svete, pretože to vyplýva zo samej podstaty politickej prevádzky RKC. Prísna hierarchia a poslušnosť, ovládanie svedomia – totalita, sú esenciálne prvky rímskeho katolicizmu.
Tým, že na čele SIS je ich človek, tak môžu nielen monitorovať stav svojej politiky celkom spoľahlivo, a metodicky usmerňovať duchovných pastierov, ale aj v zárodku likvidovať ohniská nespokojného kléru s týmto realizovaným zámerom. To sa bude diať napríklad vydieraním, tak kompromitovaním a rôznymi druhmi manipulácie.
Konjunkcia silových zložiek, tajnej služby, okázalej charity ZRMR a dobrej PR agendy, im umožňuje konať pohodlne pre NWO v slovenskom mikropriestore. My však vieme, že „títo ľudia skrývajú ničomnosť svojej doktríny v pôvabných slovách a krásnych formuláciách, aby zlákali a oklamali mnoho ľudí medzi slabými, aby nakoniec všetci odmietli svoju vieru alebo aspoň v nej boli zneistení“, tak už v roku 1775 varoval pápež Pius VI. v encyklike Instructable.
Nachádzame sa tak spoľahlivo v realizácii toho, čo napísal jeden z hlavných ideológov slobodomurárstva Albert Pike v diele Morálka a Dogma: „Svet čoskoro príde k nám hľadať svojich vládcov a veľkňazov.“
4. Strach a pacifikácia odbojných skupín v RKC a konsolidácia pomerov
Slovenská cirkevná hierarchia prežíva strach nielen v súvislostiach svojich ekonomických aktivít, čo príznačne odhalila kauza Bezák, ale aj s tým, že veriaci si uvedomujú, že k Bohu spoľahlivo vedie cesta aj mimo ich „prostredníctvo“, obrady a pobožnosti. Uvedomujú si, alebo aspoň tušia, že postaviac sa medzi Boha a ľudí, platení štátom aj milodarmi za prakticky každý náboženský úkon (okrem spovede, lebo tá ma nezaplatiteľnú spravodajskú hodnotu), je tento model existencie morálne neobhájiteľný. Ľudia si v čoraz väčšej miere uvedomujú známy výrok Ježiša, o tom, že náboženskí funkcionári sami do Božieho kráľovstva nevstupujú a iným bránia, i berú kľúče od neho.
Aj medzi duchovnými v každej diecéze sú mysliace kritické osobnosti, ktoré osve alebo spoločne poukazujú priamo či nepriamo na neudržateľný ekonomický a politický status hierarchie RKC.
Preto jednou z priorít SIS pod novým vedením je pacifikovať týchto kritikov. Iste, nastane a zrejme už sa aj deje odpočúvanie, včítane sledovania elektronickej komunikácie „rebelov a odbojárov“. Taktiež fyzické monitorovanie vytypovaných. Pravdepodobne to budú postupne rozširovať na ďalších duchovných a iných angažovaných v štruktúrach RKC. Teda SIS teraz naplno zastreší úlohy interných sietí sliedičov a donášačov vo vnútri diecéz, ktoré boli doteraz zriaďované najčastejšie vo vlastných radoch. Cieľ toho je jasný: už zmienené zastrašovanie hlavne kompromitovaním.
K tomu, že neuvádzam žiadne nové skutočnosti, na ilustráciu spomeniem kontroverzie Sokola so skupinou Teofórum, ktoré, ako sa zdá, úspešne vzal pod kontrolu až jeho nástupca arcibiskup Zvolenský. Netreba pripomínať vzťah oboch pánov k socialistickej tajnej službe, ktorý poznáme z dostupných informácii ÚPN. Je tiež verejným tajomstvom medzi klérom, že súčasný bratislavský arcibiskup často prežíva strach z toho, že niekým môže byť fyzicky ohrozený…
Pacifikácia, neutralizácia odbojných jedincov a skupín môže poslúžiť aj na spomalenie tichého exodu, hlavne mladých ľudí, z bohoslužobného života a ku konsolidovaniu vnútorných pomerov od rozvracačov vo vnútri. Zrejme tak si Zvolenský a jeho manažment morálne odôvodní dané pomery, teda politickou účelovosťou, podľa katechizmu Machiavelliho.
Dokončenie nabudúce.