Verejné financie sú peniaze nás všetkých a preto by nás malo bytostne zaujímať ako s nimi zodpovedné osoby hospodária. Verejné financie nie sú len peniaze v štátnom rozpočte ale aj v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach a tiež na účtoch v samosprávnych orgánov. Keď sú výdavky vyššie ako príjmy hovoríme o deficite verejných financií za kalendárny rok, ktoré v tomto roku vychádzajú na úroveň do 7 percent, zatiaľ čo rozpočtový deficit za všetky roky od kedy sa deficit verejného dlhu počíta bude na úrovni 57-58 percent k HDP a je menej ako priemerný deficit verejného dlhu v eurozóne v roku 2023.ktorý je na úrovni 90-91 percent k HDP. Pre poriadok si pripomeňme, že maastrichtské kritéria stability eura pripúšťajú deficit verejných financií do 3 percent a deficit verejného dlhu do 60 percent k HDP, čo znamená, že koaličná vláda sa musí v štátnom rozpočtu na rok 2024 zaoberať s možnosťami jeho zníženia. Z hľadiska jeho znižovania je preto dôležité vedieť príčiny vysokého tohtoročného deficitu, čo sú zastropované ceny energii pre domácností, nadštandardné vládne fiškálne stimuly pre zamestnancov a mladé rodiny a napokon aj výrazne viac ako pätinové zvyšovanie dôchodkov Sú to všetko výdavky, s ktorými sa počíta aj v štátnom rozpočte na rok 2024, namieste je však otázka s akým objemom peňazí sa počíta pri zastropovaní cien energií pre domácností, koľko by sa malo pridať zamestnancov v štátnej a verejnej správe, keď zvyšovanie sociálnych dávok pre dôchodcov pre budúci rok je už dojednané. Podľa všetkého bude tohtoročný deficit okolo 8,5 miliardy eur, z ktorých v budúcom roku bude treba splatiť 1,3 miliardy eur, ktoré zaplatia všetci daňoví poplatníci za úrok na úrovni 4 percent. Pozrime sa na predstavu koaličnej vlády ako sa bude chcieť cez najdôležitejší finančný plán roka ktorým je štátny rozpočet popasovať v budúcom roku.
Konsolidované opatrenia v réžii sociálneho štandardu
Podľa vyjadrenie premiéra R.Fica, koaličná vláda schválila štátny rozpočet pre rok 2024 tak, ako pred predčasnými voľbami prezentovala a síce zachovať sociálny štandard a konsolidovať verejné financie v objeme 1,5 miliardy eur. Oproti roku 2023 sa spomínaný štandard zvyšuje o zavedenie riadneho 13-teho dôchodku v priemernej výške jeho kategórie, naďalej ostáva tak ako doteraz rodičovský dôchodok, ktorý bude vyplatený jednorazové v júni v budúcom roku. Pokiaľ ide o bonifikáciu hypotekárnych úrokov za rok 2023, táto sa navrhuje vo výške 75 % z nárastu hypotekárnej splátky, čo ale bude mať vplyv na pokles príjmov samosprávy, keďže budú mať nižšiu daň z príjmov fyzických osôb je ich najväčšia rozpočtová príjmová položka. Medzi 18 konsolidačnými opatreniami je celý rad takých, ktoré sa týkajú aj daňových zmien a síce vyššia daň z tabaku a liehu, zavedenie minimálnej dane z príjmu právnických osôb, či vyššia daň od národohospodárskeho podniku. Viac budú platiť obchodníci z kryptomenami a vyššia bude aj zrážková daň z dividend. Za doteraz neuplatňovanú daň treba pokladať daň dorovnávaciu, ktorú budú platiť nadnárodné podniky s obratom viac ako 750 miliónov eur, ktorých pobočky podnikajú vo viacerých štátoch a teda aj na Slovensku. Minimálna výška dane je 15 percent z hospodárskeho výsledku pobočky len do štátneho rozpočtu krajiny kde pobočka podniká., ktorú predtým platili tam kde mala nadnárodná spoločností hlavné sídlo. Najvážnejšiu diskusiu medzi odbornou verejnosťou vyvolal pred predčasnými parlamentnými voľbami najviac spomínaný bankové odvod, čo má byť najdôležitejší nástroj konsolidácie verejných financií. Tento by spolu s daňou z príjmu právnických osôb mal zabezpečiť príjem do štátneho rozpočtu vo výške až 600 tisíc eur.
Bankový odvod bude najdôležitejším pilierom
Bankový sektor patrí medzi sektory, ktoré počnúc od pandémie až doteraz výrazne zvýšili bankový zisk, ktorý za rok 2023 bude viac ako jedna miliarda eur. Okrem zníženia počtu zamestnancov a pobočiek, čo súviselo so zavedenou digitalizáciou ich bankových činností, poklesom opravných položiek na krytie kreditného rizika, ako aj zmenami v proticyklickom kapitálovom balíčku, sa na zvyšovaní ich zisku podieľali každoročne sa zvyšujúce bankové poplatky sa predovšetkým podieľala ich banková úroková marža. Pod ňou sa rozumie rozdiel medzi úrokovými nákladmi vstupov a úrokovými výnosmi výstupov, ktoré sa zvyšovali tak, ako sa zvyšovali úrokové sadzby ECB, ako dôsledok narastajúcej inflácie. O tom, že bankový odvod bude zavedený hovorili terajšie vládne politické strany aj pred parlamentnými voľbami čo sa však nevedelo bol spôsob jeho výpočtu. Dnes sa vie, že sa bude platiť z hospodárskeho výsledku vo výške 30 percent ako regulovaný subjekt s osobitným odvodom. Tieto sa budú až do roku 2027 postupne znižovať o 15 percent ročne. Celkove sa tak počíta, že bankový sektor odvedie do štátneho rozpočtu do 580 miliónov eur, v čom je započítaná aj ich daň právnickej osoby. Aký to bude mať dopad na ekonomiku krajiny, pod čím sa rozumie schopnosť banky naďalej sa podieľať na úverovaní domácnosti a podnikov, či podmienok nakupovať aj štátne dlhopisy, ale aj výšku úrokov na vklady, si počkajme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.