SKÚSENOSŤ S KARANTÉNOU PO NÁVRATE NA SLOVENSKO

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračné foto: Shutterstock

Do redakcie nám prišla autentická výpoveď našej čitateľky, ktorá sa po návrate z Rakúska ocitla v slovneskej štátnej karanténe:

Dobrý deň.
Chcela by som vám opísať  ako prebiehalo zachytenie tzv. „HROZBY VALIACEJ SA Z  TIROLSKA“ . V Rakúsko sme boli 17 dní v karanténe, niektorí doslova , lebo domáci  im nedovolili opustiť ubyt. zariadenie. 30. 3. nám dali vypísať sprievodný list – čestné prehlásenie v ktorom sme museli uviesť kontakt a presnú adresu, na ktorej sa budeme na Slovensku nachádzať s tým – a to nám bolo prízvukované, že ideme do domácej karantény. Pri príchode domou sme okamžite mali kontaktovať osobného lekára a oblastného hygienika. Všetci sme to zobrali na vedomie, a čakali sme na povel odchodu domov, ktorý prišiel na druhý deň. Do hodiny sme museli opustiť ubytov. zariadenia, takže ľudia sa narýchlo pobalili a začali sme sa tešiť na návrat domou. Ešte sme boli radi, že ideme cez nemecké hranice, ved budeme doma skôr. Radosť nás opustila ked nám telefonovali prví, ktorí dorazili na hranice – koniec cesty, karanténa na policajnej akadémii. Mysleli sme, že ide o žart, veď predsa máme tie sprievodné listy! Tak sme sa ocitli po polnici pred budovou, ktorá bola obohnaná páskami, stálo tam niekoľko polic. áut, hasiči, svietili na nás reflektory… Ľudia začali vystupovať z áut a každý každého sa pýtal čo ďalej, pretože vojaci a policajti nám nepovedali nič. Tak sme sa postupne pridávali ku skupinke čo tam stála – asi 200m pred budovou. Tam sme sa dozvedeli, že si máme zobrať so sebou základné hyg. veci na 2 dni. Ľudia sa začali prehrabávať v autách a hľadali kde čo majú zbalené, lebo nikto z nás nepočítal, že ideme do karantény. Šok, slzy na krajíčku… noc, zima 00.30. Dav sa neposúval, ľudia prichádzali až nás tam bola (na kope) asi 50-80 ľudí. Zabudnite na rozostupy, pretože každý chcel byť čo najskôr v budove, niektorí s rúškami, kto nemal smola..! 2.30 hod.- ľudia premrznutí, rúška osopľavené, rad sa hýbe veľmi pomaly. V tom sa niekto opýtal, či máme vypísané dotazníky, lebo bez nich nás do budovy nepustia-další šok, lebo sme nevedeli o aké dotazníky ide. Nakoniec nám ich doniesli, ľudia si začali podávať perá a natáčalii sa do reflektorov, aby vôbec niečo videli a napísali, keďže bolo pod nulou a perá nepísali. Zabudnite na nejaké hyg. zásady. Ďalší šok prišiel, keď sme sa dostali do malého vestibulu 1,2 m x 2 m  o 3.30 ráno, premrznutí, odkiaľ sme  spoločným schodiskom išli na pridelené izby (7. poschodie), ľudia fučali s kuframi hore, iní dole, ak sa neodniesli naraz. Ocitli sme na na špinavých, na rýchlo poupratovaných izbách – štyria ľudia, spoločné soc. zariadenie, jedno mydlo, WC papier… žiadna handra, metla, dez., alebo čistiaci prostriedok , kto mal, mal šťastie – boli dievčenské bunky. Chaos, smiech, plač, hnev…- ale ved sme tu len na dva dni – vydržíme, kým sme nezbadali na zemi papier s pokynmi. Zabudla som pripomenúť, že s nami bol ubytovaný pán z. úplne inej časti Rakúskaˇ- a nebol jediný!!!

Proste nás nahnali ako ovce do košiara bez rozmyslu!… Tak načo sme boli 17 dní v karanténe, ked sme tu všetci na jednej kope??? Žiadne informácie! Ľudia si vyklopkávajú po parapete a jeden sa pýta druhého. Vlastne  až doteraz od nástupu do karantény nám  nebola podaná žiadna, ani najmenšia informácia, aj testy sme si museli vytelefonovať sami individuálne, lebo  niekto zistil číslo na hygienu. V pondelok začali ľudí premiestňovať – pozitívni ostali, negatívni išli opäť spolu na iné izby… takže vylučovacia metóda! Ale do kedy? Negatívni tu musia ostať – nevedia do kedy, lebo boli spolu s pozitívnymi na izbe, aj ked to boli úplne cudzí ľudia. Smolu mal aj náš spolubývajúci!  Opäť žiadne informácie – kedy budú ďalšie testy, či negatívnym budú robené skôr… Takže tu tíško frustrovaní sedíme a pýtame sa sami seba: čím sme sa previnili, sme naozaj taká veľká hrozba pre Slovensko, ked ostatných ľudí na hraniciach púšťali do domácej karantény? Všetko beriem, som rada že nám urobili testy a vieme na čom sm e- ale takýmto spôsobom? Nepripravení, nezbalení, odchytili nás ako túlavých psov, zatvorili do „koterca „a čakajte… Pritom od pondelka začala migrácia ľudí po celom Slovensku!  Ďakujeme!

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár