Zverejňujeme rozhovor Štefana Harabina v časopise K jednote.
Pán Harabin, Vy ste skúsený a známy politický činiteľ, nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Dobre Vás poznajú v európskych aj ruských politických kruhoch. Preto mnohých zaujíma Váš politický názor, pozícia. Hrali ste významnú úlohu v prezidentských voľbách v rokoch 2019 a 2024, hoci sa Vám nepodarilo dosiahnuť víťazstvo. Aký odkaz ste vtedy chceli priniesť svojmu vlastnému národu? Čo by ste Vášmu národu povedali dnes?
Máte pravdu. Dvakrát sa silám kontrolujúcim Slovensko zo Západu podarilo na post prezidenta dosadiť sebe oddaného lokajského sluhu. A to iba s pomocou hrubého porušenia našej ústavy a zákonov. Žiaľ, v dôsledku pokračujúceho členstva Slovenskej republiky v NATO a v Európskej únii, aj v budúcnosti existuje riziko, že takáto situácia sa môže zopakovať. Nakoľko Slovensko, i keď prevažne iba v rovine formálnej, nie vždy súhlasí s diktátorskými nezmyslami a vydieraním Bruselu, hovorím o vysokom riziku násilného pokračovania v právnej, morálnej a ekonomickej degradácii mojej vlasti.
Mojou osobnou motiváciou bolo aktívne presadzovať tvorbu mierovej perspektívy celého národa vo vlastnom, suverénnom štáte. To znamená najmä chrániť tradičné humánne kresťanské hodnoty nášho národa a chrániť inštitút rodiny ako základu štátu a zdravej výchovy detí. Ani dnes sa na týchto cieľoch nič nemení. Ak by som sa rozhodol opätovne kandidovať, čo zásadne nevylučujem, za veľmi naliehavé v dnešnej situácii považujem normalizovať našu zahraničnú politiku a na rozdiel od ostatnej degradujúcej Európy, všestranne posilňovať vzťahy najmä s bratskou Ruskou federáciou. Ako náš príspevok k zabráneniu zvrátenej a silnejúcej aktivite kolektívneho Západu na prípravu novej vojny proti Ruskej federácii už dlhú dobu intenzívne presadzujem myšlienku vojenskej a politickej neutrality Slovenskej republiky.
Ako hodnotíte súčasnú ekonomickú a politickú situáciu v Európe a ako to vplýva na situáciu na Slovensku?
Súčasná Európa trpí jednak masívnym úpadkom ekonomiky, vážnym ohrozením vlastnej národnej identity násilne organizovanou ilegálnou migráciou a cieleným presadzovaním sexuálnych a iných morálnych zvráteností. To všetko pod silným tlakom na zbavenie európskych štátov, najmä v rámci EÚ, ich vlastnej štátnej suverenity. USA si nehoráznym teroristickým útokom na významnú civilnú infraštruktúru, Severný prúd dva, spolu s niektorými ďalšími darebáckymi západnými štátmi, zaisťujú totálnu závislosť Európy na dodávkach drahej americkej energie a elimináciu Európy ako ich možného hospodárskeho konkurenta.
Chorá myšlienka zničiť Ruskú federáciu za každú cenu s obnovou ideológie fašizmu v Európe je skutočným nebezpečenstvom pre celé ľudstvo. Dnes je to kyjevský ukronacistický režim, ktorý pod kuratelou USA uvrhol vlastných občanov do vojny proti Rusku a do nenávisti voči všetkému ruskému. Dovolím si pripomenúť všetkým agresívnym silám v Európe, že platí zákaz akejkoľvek fašistickej propagandy vo svete. Tento zákaz je podporený v plnom rozsahu aj dnes platným článkom 107 Charty OSN. Jeho obsah je jasný a nespochybniteľný. Ak ide o akciu proti štátu, ktorý bol počas druhej svetovej vojny nepriateľom ktoréhokoľvek signatára tejto Charty, nijaké ustanovenie v tejto Charte nerobí takúto akciu neplatnou a ani jej nebráni, keď ako dôsledok tejto vojny ju podnikli alebo schválili vlády, ktoré majú za takúto akciu zodpovednosť.
V tejto spojitosti je nutné zdôrazňovať, že právo je právo (aj v oblasti medzinárodnej), nič viac a nič menej. Ja ako sudca nie som zaťažený politickými obmedzeniami, preto bez prestávky vždy hovorím iba len a len v intenciách platných noriem aj medzinárodného práva. Čo mi vytýkajú hlavne anglosaskou a sorošovskou orientáciou skorumpovaní politici najmä na Slovensku.
Aké sú podľa Vášho názoru súčasné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou a aké sú ich perspektívy?
Musím s uspokojením konštatovať, že vláda Slovenskej republiky sa v poslednej dobe, i keď málo dôrazným a niekedy i neštandardným spôsobom, snaží obnoviť voľakedy vzájomne výhodné, hospodárske, kultúrne a blízke bratské vzťahy medzi národmi Ruskej federácie a Slovenskom. Ja osobne práve výraznou silou spoločenskej podpory vkladám veľké nádeje na obnovenie myšlienky slovanskej vzájomnosti, ktorú systematicky Západ zamlčoval, znevažoval, alebo otvorene ignoroval a zakazoval, ako nebezpečenstvo pre samotnú demokraciu západnej spoločnosti. Nutne treba pritom zvýrazniť, že ani jeden súčasný vedúci politik západných štátov naozaj nevie ani definovať v čom je tá údajná hrozba spolupráce slovanských národov.
Rusofóbia v Európe. To je fenomén súčasnosti alebo pokračovanie dávnej histórie. Kde a v čom sú korene tohto javu?
Iste ide o dávny historický jav. Pôvodným, veľmi negatívnym pocitom bola obyčajná primitívna ľudská nenávisť voči hrdému Slovanstvu. Závisť voči každému úspechu, odplata za porážky západných agresívnych vojen proti Rusku a trvalá neschopnosť Rusko a jeho národy zničiť a podriadiť si ich tak, ako to západné ríše a mocnosti robili svojou neľudskou koloniálnou politikou po celom ostatnom svete. Preto, šírenie nenávisti a lží o obrovskom riziku útoku zo strany Ruskej federácie a jeho predchádzajúcich historických štátnych útvarov proti údajne jedinej, nadradenej západnej civilizácii pokračuje dodnes.
Žiaľ, vzhľadom na pomerne primitívne myslenie a porovnateľne nízku a stále degradujúcu všeobecnú úroveň vzdelanosti populácie Západu, možno očakávať, že rusofóbia bude živená všade tam, kde sa to len trochu bude dariť. Netreba zabúdať, že ako akákoľvek iná fóbia, aj rusofóbia je vo svojej podstate chorobný prejav strachu z nepoznaného, strachu, ktorý nemá racionálne základy a opodstatnenie. Rusofóbia je hanlivým označením jej nositeľov, celkom podobne ako označenie niekoho za hlupáka. Zostane navždy spojená s primitivizmom temnej zlomyseľnej mysle a neznalosti, ako podstaty veľkej väčšiny Západu a jej civilizácie.
Vojna je na hraniciach Európy. O tom dnes neustále hovoria západné masové médiá. Francúzsko rinčí atómovými zbraňami. Nemecko sa urýchlene vyzbrojuje a pripravuje sa na vojnu s Ruskou federáciou. NATO sa urýchlenými tempami mobilizuje. Čo sa vlastne deje a čo si o tom všetkom myslíte Vy?
Myslím si, že prudký nárast agresivity Západu je prejavom straty jeho svetovej dominancie. Straty politickej autority Európy a USA vo svete a nezadržateľného nástupu nového svetového poriadku v podobe spoločenstva BRICKS a prirodzeného nárastu odhodlania národných štátov sveta vzoprieť sa klasickému západnému kolonializmu a násiliu. Ako sudca si dovolím pripomenúť, že právo je historicky najvýznamnejším základom brániacim chaosu a násiliu. Na práve je možné a nevyhnutné stavať a konsolidovať spoločnosť a medzinárodné vzťahy, vrátane udržiavania mieru. Nesúhlasím preto s tými, ktorí hovoria, že medzinárodné právo už neexistuje. Že sila vládne a silní si môžu robiť, čo chcú. Práve naopak. Sú len štáty, ktoré medzinárodné právo vedome porušujú. Ale medzinárodné právo má len jednu perspektívu, perspektívu svojho ďalšieho vývoja a zdokonaľovania, spolu s rozvojom spoločnosti a technológií. K novým procesom vo svete sa musíme pripojiť. Nesmieme zostať pozadu.
Európska únia a NATO samovoľným rozkladom zjavne a nesporne zanikajú. Nie sú jednotné, nemajú vlastnú predstavu rozvoja, v podstate dnes nemajú ani silu na významnú vojenskú akciu a nenachádzajú ani podporu svojich akcií v medzinárodnom práve. Uchyľujú sa preto k nedovoleným hospodárskym a politickým sankciám, ktoré nikdy neschválila Bezpečnostná rada OSN, ako jediný orgán, ktorý je na udeľovanie sankcií oprávnený. Uchyľujú sa k agresivite, diktatúre, k návratu smrtiacich ideológií a k teroru. Európa sa už dávno vzdala proklamovaných hodnôt rešpektovania základných ľudských práv, nedotknuteľnosti osobného vlastníctva a slobody myslenia a prejavu. Bude to možno znieť až príliš zjednodušene, ale ja nepochybujem, že Západ v dnešnom situačnom rozklade čaká nevyhnutná zmena ich vlád a domácej i zahraničnej politiky. Tieto procesy nie je možné zastaviť. Svet sa už vzdialil ďaleko dopredu. Nie je ochotný tolerovať hrozby silou. Z toho plynie aj môj osobný optimizmus pokračovania a upevňovania mierového života našej spoločnej planéty.
Otázka slovanstva bola v Európe vždy v histórii prítomná. Nezdá sa Vám, že dnes sa táto otázka stáva opäť aktuálnou? V čom sú príčiny vyostrenia vnímania témy slovanstva, kto a prečo sa bojí prítomnosti tejto témy v európskej politike? Komu sa javí nebezpečné, čo i len hypoteticky diskusia o nevyhnutnosti slovanskej vzájomnosti?
Ako som už v predchádzajúcich odpovediach uviedol, perspektívu dostávajú hodnoty pravdy, spolupráce, mierovej koexistencie, rešpektu k výberu vlastnej národnej cesty rozvoja každého národa, vrátane ekonomiky, medzinárodných vzťahov, kultúry a viery. Spoločným cieľom je okrem pokroku aj všeobecná bezpečnosť ľudstva. Som presvedčený, že práve nová, silná podpora historickej spolupatričnosti slovanských národov, s vedomím potreby trpezlivého postupného prekonávania dlhodobej západnej, celkom zámernej a nebojím sa povedať, že očividne účelovo zákernej politiky rozdeľovania, aj omylov, bude určite znamenať veľmi významný bezpečnostný, hospodársky a kultúrny príspevok k vzájomnej úcte s ostatnými civilizáciami sveta.
Vážený pán Harabin, Vy ste sa narodili v obci Ľubica, ktorá bola v histórii súčasťou Praševského (Prešovského) Ruska, oblasti, ktorej obyvatelia sa nazývajú Rusínmi. Rusíni sú pravoslávny národ, mnohými svojimi charakteristikami sú blízki ruskému národu. Historicky sa tento národ po mnohých utrpeniach vždy spoliehal na pomoc veľkého ruského národa. Dnes sú Rusíni rozdeleným národom, v piatich-šiestich rôznych európskych štátoch, ale nemá vlastnú štátnosť. Tam, kde Rusíni žijú spolu vo väčšom počte, vo väčšine prípadov nemajú vlastné národnostné školy, divadlá, múzeá, tlač v ich rodnom jazyku a podobne. A to sa deje v súčasnej tzv. demokratickej Európe, ktorá zbavuje celý národ zákonného práva na ochranu svojej národnej identity, duchovenstva, autonómnosti, kultúry a národnej jednoty. Ako to hodnotíte Vy?
Som hrdý na svoj pôvod a na svoju vlasť. Rusíni sú tradičná slovanská etnická skupina, ktorej kultúrna identita je úzko spätá s horským prostredím Karpát, najmä pôvodnej Karpatskej Rusi na územiach dnešného Slovenska, Ukrajiny, Poľska, tiež Rumunska, Maďarska, či Srbska. Treba povedať, že v súlade s našou ústavou je prihlásenie sa k určitej národnostnej menšine individuálnym právom každého občana. Odhadujeme, že na Slovensku žije asi najpočetnejšia skupina Rusínov, v počte približne 63 556 ľudí. Ich menšinové práva sú u nás so cťou zabezpečované na vysokej úrovni v súlade s medzinárodným právom. Ale nie všade je to tak. Napríklad aj Ukrajina ratifikovala Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín už v roku 1998, ale zámerne ho nerešpektuje. Pritom Rada Európy, Európska únia, či OBSE zámerne a účelovo nevidia porušovania práv osôb patriacich k národnostným menšinám, zvlášť pokiaľ ide o Rusov, Rusínov alebo menšiny sympatizujúce s nimi. To je nielen hanba, ale je to aj hrubé porušovanie základných ľudských práv. Práva osôb patriacich k národnostným menšinám sú ľudskými právami. Neznamenajú žiadne privilégium, ale sú priznané, aby umožnili osobám patriacim k národnostným menšinám zachovať si vlastnú identitu, charakteristiky a tradície. Ich priznanie je rovnako dôležité pre dosiahnutie rovnosti ako pre zabránenie diskriminácii. Iba vtedy, ak osoby patriace k národnostným menšinám môžu používať svoj menšinový jazyk, mať prospech a zabezpečenú možnosť účasti na ekonomickom a politickom živote spoločnosti, môžu dosiahnuť rovnaké postavenie, aké majú príslušníci väčšinového národa v štáte. Opatrenia štátov na zabezpečenie plnohodnotnej a efektívnej rovnosti nie sú v medzinárodnom práve považované za akt diskriminácie voči väčšine. V tejto súvislosti si dovolím vyjadriť sa aj k otázke práva národov na sebaurčenie. Vraždenie civilného obyvateľstva vlastného štátu na Ukrajine na etnickom princípe je medzinárodný kriminálny čin, ktorý musí byť okamžite zastavený a riadne potrestaný. Dá sa súhlasiť s tým, že história sa zachovala nespravodlivo voči Rusínom z pohľadu možnosti etablovať svoju vlastnú štátnosť.
JUDr. Štefan Harabin
Trestný sudca Najvyššieho súdu a bývalý predseda Najvyššieho súdu, Súdnej rady, podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Slovania potrebujú jednotu.. , K jednote, 29.6.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.