Slovensko si v roku 2024 požičalo 13,5 miliardy eur, väčšinou len emitovaním štátnych dlhopisov a menšia časť vo forme úverov. Väčšinu požičaných peňazí je v rukách zahraničných investorov, ktorí zdaňujú výnosy z dlhopisov ako aj úroky z úverov do ich domácich štátnych rozpočtov. V roku 2025 vláda počíta s menším objemom požičaných peňazí na úrovni okolo 12 miliárd eur a keďže v roku 2024 sme v štátnom rozpočte vykázali schodok 6,5 miliardy eur, museli sme si už prvé týždne roku 2025 požičať peniaze emitovaním štátnych dlhopisov v objeme 812,3 milióna eur. Podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity sme si emitovaním štyroch druhov štátnych dlhopisov požičali peniaze za výnos 3,9813 percenta so splatnosť do roku 2043, za výnos 3,4390 percenta so splatnosť do roku 2034, za výnos 3,3211 percenta so splatnosťou do roku 2033 a, za výnos 2,5979 percenta len do roku 2028. Najväčší objem peňazí sme si tak požičali za najvyšší výnos, ktorý sa bude splácať 18 rokov, ale najmenší objem za najnižší výnos, ktorý budeme splácať 3 roky, čo pre slovenských daňových poplatníkov nie je dobrá správa. Na jednej strane si požičiavame peniaze na medzinárodných finančných trhoch za spomínaný výnos, ale na druhej strane nie sme schopní si vyčerpať peniaze z Programu Slovensko, keď z dispobilných takmer 13 miliárd eur, sme vyčerpali len 3 percenta, s rizikom že nám ostatné môžu aj prepadnúť.
Peniaze si požičiavajú aj najväčšie ekonomiky
S drahým požičiavaním peňazí pre potreby fungovania štátu sa stretávame aj na druhej strane Atlantiku, keď ich 10 ročný štátny dlhopis je oceňovaný výnosom 4,8 percenta, čo bude jeden z dôvodov prečo americký prezident zaujal prísne stanovisko k znižovaniu niekoľko biliónovému štátnemu dlhu. Samozrejme, že rozpočtový deficit USA je niekoľkonásobné vyšší ako slovenský a preto aj ten rozdiel v percentuálnej sadzbe a navyše americká centrálna banka vraj nepočíta s poklesom úrokovej sadzby a preto keď bude chcieť americká administratíva domácu ekonomiku podporiť bude musieť v emitovaní štátnych dlhopisov ďalej pokračovať aj pri vyšších výnosoch. Aký majú vplyv na výnosy spomínaných štátnych dlhopisov aj narastajúci dopyt po nich nebudeme špekulovať ale platí, že s poklesom ceny štátneho dlhopisu sa ich výnos výrazne zvyšuje. Napokon obe najväčšie ekonomiky na svete, ktorými sú USA a Čína začali podporovať domáce ekonomiky požičanými peniazmi na medzinárodných trhoch viac cestou emitovaných štátnych dlhopisov a to napriek ich výrazne vyššiemu výnosu. Na budúci vývoje zadlženosti však bude mať vplyv aj menová politika centrálnych bank, ktorá v prípade americkej v znižovaní úrokovej sadzby pribrzdila, keďže s očakávanými ohlasovanými opatreniami D.Trumpa počíta s nárastom inflácie a pokiaľ ide o ECB tak, z dôvodu slabého hospodárskeho rastu eurozóny vraj počíta s poklesom svojej základnej úrokovej sadzby.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.