PETER KELLNER-HOSTINSKÝ:
„DUCHOVNÝ SVET KARPATSKÝCH A PODUNAJSKÝCH SLOVENOV NIE JE ZÁPADNÝ A ANI VÝCHODNÝ, JE PRIRODZENOU SÚČASŤOU DUCHOVNÉHO SVETA SLOVANOV.“
Významným spolupútnikom a pravou rukou Ludevíta Štúra bol Peter Kellner-Hostinský (vlastným menom Peter Pavel Kellner, pseudonymy Peter Dobroslav Kellner, Záboj Hostinský), činorodý polyhistor, vedec a polyglot ovládajúci 11 jazykov. Na Hostinského hľadíme ako na jedného z velikánov slovenského národného ducha a intelektu. Spolu s Michalom Miloslavom Hodžom boli duchovnými ideológmi štúrovskej generácie. Ako to už v slovenskej histórii býva zlozvykom, najvýznamnejší slovenskí intelektuáli, ktorí svoj život a dielo zasvätili pozdvihnutiu národného povedomia a ducha, ostali obyčajne po svojom odchode z tohto sveta v zabudnutí. Smutne sa skončil aj Hostinského život, neslávne sa uzavrelo jeho literárne dielo, začalo sa pomaly na neho zabúdať. Jeho pamiatka sa postupne rozplývala, nespomínala sa jeho výnimočná tvorba, ale ani životné osudy a národnobuditeľská činnosť.
STARÁ VIERONAUKA SLOVENSKÁ
Pre nás je zaujímavé jeho duchovno-filozofické dielo Stará vieronauka slovenská, ktoré nás zoznamuje s autentickým predkresťanským myslením a s kultúrou Slovenov (Slovákov). Pri jeho písaní Hostinský vychádzal z našich ľudových povestí, rozprávok či poviedok, ktoré si Sloveni odnepamäti odovzdávali z generácie na generáciu ako umelecké príbehové vyjadrenia hlbokého poznania vesmíru, prírody a miesta človeka vo vesmíre. Tieto poklady našej ústnej ľudovej slovesnosti sa nám vďaka ich zberateľom zachovali aj v písanej podobe.
Hostinský mohol z národných rozprávok a povestí čerpať preto, lebo rozumel ich duchovnému posolstvu. Dešifroval pre nás symboliku postáv a dejov na pozadí duchovno-filozofického systému starej slovenskej vierouky s jej vlastnou kozmogóniou, s osobitým chápaním Boha a s unikátnymi reflexiami duchovného, kultúrno-spoločenského i hospodárskeho života Slovenov. Hostinský sa tak stal zachovávateľom a obnovovateľom našej dávnej národnej duchovno-filozofickej tradície, v duchu ktorej po tisícročia vyrastali deti Slovenov.
Znevažovanie mysticizmu Hostinského a hĺbky odkazu Starej vieronauky slovenskej i mysticizmu Hodžu a Hroboňa vyviera z domáceho nepochopenia ich duchovných odkazov zo strany ich súčasníkov, ako aj zo snáh zahmlievať nadčasovosť duchovného odkazu štúrovcov, ktoré súvisia s politickým a mocenským pozadím konštituovania európskych historiografických dogiem.
Samozrejme, podobné duchovné tradície majú aj ostatné slovanské národy, zachovali sa ich ľudové povesti, rozprávky a letopisy, ale len u nás sa vďaka Hostinskému uchoval kompletný výklad pradávnej vierouky. Znovuzrodenie Starej vieronauky slovenskej je preto významnou udalosťou pre všetky slovanské národy. Nám Slovenom ponúka priestor na sebareflexiu v doposiaľ nepoznaných horizontoch našej autentickej národnej duchovnej kontinuity. (Pecho, 2022)
SVIATKY MESIACA BREZŇA
V mesiaci marci (brezeň) sa začína jar, a to dňom jarnej rovnodennosti, ktorý zvykneme nazývať aj prvým jarným dňom. Astronomicky sa to v tomto roku udeje v stredu 20. marca o 4.06 h stredoeurópskeho času (SEČ). Rovnodennosťou sa nazýva okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu.
AUTOR: Miloš Zverina
