Väčšina slovenských dlhov je v držaní zahraničných veriteľov, čo je nevýhoda a či to je dôvod prečo sa vláda rozhodla, že v budúcom roku si budú môcť aj slovenské domácnosti kupovať za svoje dočasne voľné peniaze štátne dlhopisy, nebudeme špekulovať. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity uzavrela dohodu s 5 slovenskými bankami, ktoré tak budú distribuovať štátne dlhopisy občanom. V podstate pôjde o jednoduchý spôsob investovania peňazí občanov do štátnych dlhopisov na obchodných miestach týchto bank. S prvou emisiou sa počíta už na jar v budúcom roku v objeme 300 miliónov eur. Jeden dlhopis bude stať tisíc eur a násobky tejto sumy. Aké bude ich úročenie sa zatiaľ nevie ani či výnos z nich bude zdaňovaný.
Zahraničný veriteľ verejného dlhu je drahší ako domáci
Existencia rizika splácania dlhu ale závisí od celého radu makroekonomických súvislostí ako hospodársky rast, miera inflácie, demografické problémy ako aj od tohto kto je veriteľom verejných dlhov, pod čím sa rozumie či zahraničné alebo domáce banky, poisťovne, fondy, súkromné inštitúcie a osoby a takto by sme mohli pokračovať. Ďalším nemenej dôležitým faktorom sú náklady na ich splácania, pod čím sa rozumie aké percento z celkových verejných dlhov musí dlžník každý rok splatiť. O tom, že zahraničný veriteľ dlhu obyčajne požaduje vyššie výnosy trebárs z emitovaných štátnych dlhopisov, ako domáci počítame a čo je tiež dôležité z akých peňažných zdrojov sa dlh spláca. Je rozdiel, či je to z príjmov do štátneho rozpočtu alebo z dlhodobé tvorených rezervných fondov. V súvislosti s posudzovaním výhod ako aj nevýhod zahraničného a domáceho veriteľa verejných dlhov si povedzme. že v prípade domáceho veriteľa sa jeho výnos zo štátneho dlhopisu zdaňuje a odvádza do nášho štátneho rozpočtu. čo však neplatí v prípade, že štátny dlhopis si kúpi zahraničný investor.
Hriešnici v procedúre nadmerného dlhu sa neponáhľajú
Fiškálna rozšafnennosť väčšinou koaličných vlád takmer všadiaľ na svete treba v trhovej ekonomike pokladať za štandard jej fungovania, čo napokon platí aj pre Slovensko. Prečo je okolo oboch našich rozpočtových deficitov taký „krik“ nie všetci súhlasíme, keď vieme že slovenský verejný dlhy je pod 60 percent, priemer eurozóny je 90 percent, krajina so svetovou rezervnou menou má dlh nad 100 percent a Japonsko dokonca na úrovni až 250 percent. Oba deficitné ukazovatele netreba však podceňovať, keďže ich vyššie percento k HDP má negatívny dopad na podmienky splácania. Poznáme prípady, že niektoré štáty najviac sa spomína Argentína, museli z dôvodu neschopnosti splácania dlhov vyhlásiť bankrot, ktorý sa ale najviac dotkne životnej úrovni obyvateľstva. Čo je pre nás dobrá správa, že žiadna zo svetových ratingových agentúr akými sú Standard Poor, Fitch či Moody´s, nám naďalej ponechali doterajšie hodnotenie schopnosti splácať dlhy z dvoch dôvodov a síce prijaté konsolidačné opatrenia a v porovnaní s ostatnými členskými štátmi eurozóny aj náš hospodársky rast. V tejto súvislosti však treba povedať, že slovenská vláda bola medzi prvými, z krajín EÚ ktorá predložila plány na zníženie deficitu verejných financií tak ako to určila Európska komisia. Väčšina požiadala o predĺženie termínu z dôvodov že v Taliansku mali regionálne voľby, vo Francúzsku problémy zostavovania ich vládneho kabinetu a takto by sme mohli pokračovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.