Denník SME a sme.sk. Najčítanejší slovenský mienkotvorný denník a najväčší slovenský spravodajský web. Bohužiaľ aj zaujaté spravodajstvo a komentáre, nenápadné manipulatívne techniky, pretláčanie zahraničnej agendy a štvavej propagandy. Po nedávnom informovaní ohľadne udalostí týkajúcich sa Sýrie, je to ešte evidentnejšie pri udalostiach týkajúcich sa Ukrajiny.
Príprava čitateľov na vojnu, budovanie pocitu jej nevyhnutnosti a snaha o nastrčenie vinníka
Peter Schutz (spolupracovník Stálej konferencie občianskeho inštitútu, ktorú spoluzakladali Šebej, Zajac, Tatár, Mikloš, Valko a ďalší + ktorú finančne podporovali The German Marshall Fund, USAID, OSF atď) svojim komentárom Putin je už dnes porazený začínajúcim slovami „Vladimir Putin svojím počínaním tak znížil investičnú atraktívnosť Ruska, že aj bez ostrej vojny na Ukrajine sa mu každý normálny podnikateľ vyhne. Kyjev konečne spustil na východe protiteroristickú kampaň, ku ktorej sa veľmi nemal. Z poznania, že nič iné mu nezostáva, vyrastal a šíril sa názor, že vojne sa Ukrajina nemôže vyhnúť. S istotou, že Rus prekročí hranice, však treba nakladať opatrne. (Teda regulárne jednotky, neoznačení diverzanti sú kdekade.) Je to možné, azda aj pravdepodobnejšie ako nie. Napokon, o chvíľu uvidíme.“ takpovediac pripravuje pôdu pre konflikt.
Aby to malo ešte väčší „mienkotvorný“ cveng, článkom Bude tretia svetová?, rozbiehajúcim sa slovami „Už onedlho budeme čeliť mrazivej voľbe. Môžeme si zvoliť možnosť, že sa vzdáme zodpovednosti za ochranu Ukrajiny a pobaltských štátov, ktoré sa takmer isto stanú ďalším Putinovým cieľom, pred ďalším ruským vpádom. Alebo môžeme urobiť posledný zúfalý pokus o odradenie Ruska od jeho ďalších imperiálnych ambícií. Ak si predsa len vyberieme odpor, budeme riskovať desivú vojenskú eskaláciu, čo by nás – a nemyslím, že preháňam – mohlo priviesť na pokraj nukleárnej vojny. Putin to vie. A verí, že si vyberieme kapituláciu,“ „Je to príbeh surovej sily. Je to príbeh o tom, či Putinovo Rusko – gaunerský štát na prahu Európy – môže držať svojich susedov ako rukojemníkov a či máme vôľu tomu odporovať“ sa pripája aj Edward Lucas, redaktor britského týždenníka The Economist.
Pre tých čo tohto pána nepoznajú, tak na fotografii nižšie je v spoločnosti týchto pánov. Prvý zľava Alexander Vondra (German Marshall Fund of the United States; Trilateral Commission /zakladateľ David Rockefeller/), prvý sprava Michael Žantovský (bývalý veľvyslanec ČR v USA; Aspen Institute /dotovaný miliónmi dolárov od The Rockefeller Brothers Fund/), druhý sprava (Václav Havel /netreba predstavovať/).
Keď fakty nepustia, poslúži aj nadpis
Avšak okrem komentárov týchto aj množstva ďalších „nezávislých“ autorov, svoju úlohu zohráva aj „vyvážené a objektívne“ spravodajstvo pojednávajúce o udalostiach súvisiacich s krízou na Ukrajine. Človek nepotrebuje veľa námahy na to, aby po jeho prečítaní dospel k jednoznačnému záveru, kto je v týchto udalostiach ten zlý a kto ten dobrý.
Niekedy je tá snaha o navodenie tohto pocitu až smiešne prehnaná. Stačí si pozrieť konštrukcie niektorých nadpisov. Po ich prečítaní totiž človek nadobudne diametrálne odlišný pocit, ako keď si prečíta aj podstatné fakty nachádzajúce sa v článku. Napr. po prečítaní nadpisu NASA prerušuje kontakty s Rusmi, dôvodom je Ukrajina, asi väčšinu ľudí napadne, že silné USA aj takto kvôli situácii na Ukrajine vytrestajú slabučké a zaostalé Rusko, lebo s ním prerušia spoluprácu. V článku sa však už dočítate, že z prerušovania je iba obmedzenie. Ono totiž Američania v súčasnosti nemajú vlastný spôsob ako dostať človeka do vesmíru a preto sú odkázaní na Rusko. A rovnako sú na tom dokonca aj v prípade ich vlastných nákladných rakiet, do ktorých montujú ruské motory.
Podobnou perlou je aj článok s nadpisom Rusi zbroja po Gruzínsku viac, v pomere k HDP predbehli aj USA. Keďže Rusko predbehlo USA v zbrojení, u nejedného z čitateľov to vyvolá pocit, akí sú tí Rusi zlí a chystajúci sa na vojnu. No v článku však už fakty nepustia. A aj keď podľa zverejnených údajov to „predbehnutie“ naozaj výchádza, konkrétne o 0,3%, s podstatnými číslami sa už z ich strany nedalo nič urobiť a museli napísať, že pokiaľ najviac zbrojace Rusko dáva na zbrojenie 63 miliárd eur, mierumilovné USA dávajú na armádu iba cca 7-násobne viac, čiže 460 miliárd eur.
Zostáva nám dúfať
Komu by najviac vyhovoval obrovský konflikt, je pri pohľade na výšku dlhov jednotlivých krajín, ktoré samozrejme nemôžu rásť do nekonečna, pomerne jasné. To, že sú osoby snažiace sa navodzovať atmosféru nevyhnutnosti a potreby vojny s tou najzadĺženejšou krajinou viac či menej prepojené môže, ale nemusí byť náhoda. Nám, obyčajným ľuďom, zostáva iba dúfať, že sa dezorientovaná väčšina masírovaná propagandou z každej strany nenechá strhnúť k niečomu, po čom sa všetky dlhy vynulujú…