Smart odpad a jeho (ne)využitie

Tagged With: , , , , , Add Comment

Bohaté priemyselné krajiny roky vyvážajú nebezpečné odpady do Afriky a predovšetkým do Ázie. Tu sa nachádzajú celé regióny, ktoré sa zaoberajú šrotovaním vrakov lodí a recykláciou elektrodopadu.

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Doslova hory odpadu z domácnosti a podnikov prerastajú obciam a mestám cez hlavu. Na jednej strane pribúda populácia a konzum, na strane druhej sa skracuje životnosť objemne balených priemyselných produktov. Dnešné výrobky obsahujú stále viac materiálov, predovšetkým plasty, ktoré sú ťažšie odbúrateľné. Nakoľko kapacity odpadového manažmentu ležia hlboko pod možnosťami produkčných kapacít, je ťažké brzdiť prib=danie ďalšieho odpadu.

Bazilejský dohovor

Vznik a pohyb odpadov reguluje Bazilejský dohovor prijatý v roku 1989 pod patronátom OSN. Upravuje pravidlá ich prepravy s prihliadnutím na dosiahnutie minimalizácie pohybu odpadov v súlade so zásadou, že každý štát má na svojom území zabezpečiť zneškodňovanie nebezpečných odpadov. Dovoz, vývoz a tranzit nebezpečných odpadov je možný len so súhlasom všetkých dotknutých krajín, pričom každý členský štát má právo úplne zakázať dovoz nebezpečných odpadov na svoje územie. K dohode dodnes pristúpilo 187 krajín. USA sú jediná západná krajina, ktorá Bazilejský dohovor dodnes neratifikovala. Vyslúžili si za to vlnu kritiky od spoločností ako Greenpeace a Basel Action Network. Pritom Spojené štáty donedávna vyvážali okolo 80 percent elektroodpadu.

Vitaj v Sodome – tvoj mobil je už tu

To je názov dokumentu, ktorý mal premiéru v Nemecku v roku 2018. Zachytáva jeden z najväčších obchodov s odpadom v zahraničí – Agbogbloshie v Ghane. „Hluk, neznesiteľné pracovné podmienky, človek ma neustále pocit kovového pachu v ústach, sotva sa dokážeme orientovať v tomto areáli,“ povedali režiséri Christian Krones a Florian Weigensamer. „Prichádzajúce kontajnery sú plné obrazoviek a počítačov, nikto nedokáže skontrolovať, čo je ešte funkčné a čo je šrot. Je to veľmi lacný spôsob ako veci zlikvidovať, v Európe by to bolo násobne drahšie.“ Ako napovedá názov dokumentu, práve smartfóny sú vážny ekologický problém.

Smartfón – excesívny symbol konzumnej spoločnosti

Sotva akýkoľvek iný predmet vykresľuje konzumnú spoločnosť viac ako mobil. Stal sa súčasťou akejsi primárnej potreby ľudí, akýmsi „must have.“ Doslova by sme mohli povedať, že smartfón robí človeka. V súčasnosti sú najpredávanejšou elektronikou na svete, ale ich životnosť je pomerne krátka. V roku 2017 sa celosvetovo predalo vyše 1,45 mld. mobilov, v  roku 2018 to bolo o 4,6 percenta menej a síce 1,39 mld. V prvom kvartáli 2019 sa predalo 314 mil. mobilov, ide o 7 percentný pokles oproti kvartálu z roku 2018. To znamená priemerne 142 000 tisíc mobilov predaných každú hodinu, resp. 40 mobilov za sekundu. Mimochodom päť kľúčových kovov elektropriemyslu – kobalt, zinok, tantal, wolfram a zlato sa nachádzajú vo veľkej miere v konfliktných oblastiach. Ako uvádza Amnesty International v jednej správe: „Kobalt nenahraditeľný kov pre výrobu batérií pochádza z bane v africkom Kongu, kde pracujú maloleté deti.“

Trend skracuje „životnosť“

Tak ako mnoho veci v konzumnej spoločnosti aj smartfóny podliehajú trendom. Dobrý príklad je Apple a jej i-phone. Od roku 2007, kedy spoločnosť uviedla na trh prvý model, rok čo rok prichádzajú na trh nové i-phony. Od roku 2013 dokonca dva nové modely ročne. Každoročné uvedenie nového modelu vyvoláva davový ošiaľ. Človek by mal pocit, ako sa u nás vraví, že dávajú niečo zadarmo. Televízne obrazovky zaplavia davy ľudí ochotných stáť niekoľko hodín, dokonca dní v rade, aby sa pochválili novou verziou ako prvý. Z toho možno usudzovať, že i-phone fanatici menia svoje mobily rok čo rok. Svetové dáta pritom hovoria, že priemerný používateľ mení svoj mobil v 2 ročnom intervale.

Život po smrti smartfónu – urban mining

Urban mining, v preklade mestská ťažba, znamená proces znovuzískavania rôznych materiálov a základných surovín z produktov, budov a  odpadov. K priekopníkom, čo sa týka elektro-odpadu, patrí Japonsko. Keďže krajina má obmedzené prírodné zdroje a elektronika je nosným odvetvím priemyslu, pochádza väčšina materiálov používaných v nových zariadeniach z recyklovaných zdrojov. „V súčasnosti poslúži na recykláciu len desať až dvadsať percent mobilov, ostatné ľudia často držia v zásuvkách z obavy, že uniknú citlivé informácie,“ hovorí japonský minister ekonómie, obchodu a priemyslu Jošinori Jadžima. Japonci zašli dokonca tak ďaleko, že plánujú 5000 olympijských medailí vyrobiť z recyklovaného elektroštoru. Zber skončil v marci 2019, odovzdaných bolo 5 mil. mobilov, z ktorých získali recykláciou 28 kg zlata, 3500 kg striebra a 2700 kg bronzu.

Elektro-odpad na export

Na jednej strane je problematické, že Západ posiela odpad, ktorý je nerentabilný na recykláciu, alebo jeho likvidácia škodí životnému prostrediu, do Ázie a Afriky. Na strane druhej tvorba elektroodpadu len v samotnej Ázii vzrástla  za posledných 5 rokov o 63%. V niektorých ázijských štátoch už priemerný obyvateľ dokonca generuje viac elektroodpadu než Američan či Európan. Elektro-odpad (počítače, mobilné telefóny, televízory…) je ukážkový príklad: Počet prístrojov rastie exponenciálne, ich životnosť klesá, a veľa materiálov potrebných na výrobu je jedovatých (kadmium, olovo, ortuť). Staré prístroje putujú do Ázie, Indie alebo do Južnej Afriky, kde sú demontované a recyklované.

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Zatiaľ čo v Európe recyklácia podlieha prísnym reguláciám, je táto činnosť v krajinách tretieho sveta zdravie ohrozujúca pre zamestnancov, ktorí za neúnosných podmienok manipulujú s tovarom. Neodbornou likvidáciu hrozí kontaminácia vzduchu, zeme a podzemných vôd. Ochranári kritizujú takéto praktiky recyklácie a vehementne žiadajú zmenu: ekológiu použitých materiálov zohľadniť už pri výrobe, vyhnúť sa dlhým transportom a podľa možností odpad spracovať na mieste (urban mining) a materiály opäť použiť ako suroviny alebo energetické nosiče. Predovšetkým však, a to treba zdôrazniť, je potrebné skrotiť bezbrehý konzum.

Zdroje:

https://de.wikipedia.org/wiki/Basler_%C3%9Cbereinkommen

https://www.minzp.sk/eu/medzinarodne-dohovory/bazilejsky-dohovor/

https://www.anstageslicht.de/themen/natur-und-umwelt/das-muellionending-wie-greenpeace-den-giftmuellexport-bezwang/das-baseler-abkommen/

https://www.duh.de/presse/pressemitteilungen/pressemitteilung/illegaler-export-von-elektroschrott-deutsche-umwelthilfe-fordert-umsetzung-der-ruecknahmepflicht-dur/

https://touchit.sk/vedeli-ste-kolko-percent-slovakov-vlastni-mobilny-telefon/166352

https://finweb.hnonline.sk/podniky-a-trhy/126120-slovensky-trh-zhltol-uz-miliony-mobilov

https://www.mojandroid.sk/predaje-smartfonov-rok-2018/

https://www.channelpartner.de/a/huawei-ueberholt-apple,3335680

https://mobil.sk/clanok/619-toto-je-5-znakov-ze-uz-je-na-case-vymenit-svoj-mobil

https://www.prirodovedci.cz/magazin/kovy-ve-vasem-mobilu

https://www.idnes.cz/mobil/tech-trendy/smartphone-hmotnost-zvysovani-materialy-inovace-hustota-objem.A171212_121029_mob_tech_LHR

https://www.welt.de/wirtschaft/webwelt/article151650363/Nach-diesem-Handyrohstoff-buddeln-Kinder-metertief.html

https://www.amnesty.org/en/latest/news/2016/01/Child-labour-behind-smart-phone-and-electric-car-batteries/

https://www.ingenieur.de/?p=386415

https://www.odpady-portal.sk/Dokument/103360/tvorba-elektroodpadu-v-azii-za-pat-rokov-vzrastla-o-63.aspx

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Branislav Krist

Pridaj komentár

  & Časopis