V súčasnosti sa veľmi intenzívne diskutuje o mnohých problémoch súvisiacich s výrazným nárastom úmrtí i rakovinových, ako aj duševných ochorení a pod. Zdôvodňuje sa to vakcináciou, ale aj ďalšími faktormi, akoby sa však zabúdalo na skutočnosť, že jedným z významných faktorov je práve kvalita potravín a ich vplyv na mikrobióm alebo opačne, vplyv mikrobiómu na spracovanie potravín v ľudskom tele.
Akoby sa zabúdalo na to, že podľa mnohých výskumov je ideálne konzumovať potraviny z okruhu niekoľkých desiatok kilometrov okolo miesta, kde žijeme, že je rozumné využívať minerálne zloženie pôdy a ostatné skutočnosti súvisiace s potravinami, na ktorých je postavené fungovanie tráviacieho traktu človeka a v rámci tráviaceho traktu jeho mikrobiómu. Akoby sme si neuvedomovali, že zároveň s optimálnym fungovaním mikrobiómu, jeho vnútornou diverzitou v jednotlivých druhoch mikroorganizmov súvisí aj fungovanie imunitného systému. Ten chráni ľudský organizmus pred množstvom podnetov, ochorení a rizík, ktoré vyplývajú zo súčasnej podoby prírodného prostredia. V tomto ohľade sa kvalita potravín stáva jedným z kľúčových fenoménov z hľadiska fungovania samotného mikrobiómu a imunitného systému človeka a jeho tráviaceho traktu. V súčasnosti prebiehajú znova veľké diskusie o umelých potravinách, umelom mäse, vytváraní tzv. geneticky upravených potravín, ako aj o prevahe rastlinnej potravy, prevahe živočíšnej potravy u lovcov, otázke dostatočného množstva bielkovín, minerálov a stopových prvkov, vytváraní optimálneho prostredia, o spracovaní surovín či celkovo o potravinách, ktoré človek konzumuje. Vyústilo to až do známych diskusií o vegetariánskej i o vegánskej potrave a na druhej strane do diskusií o tom, či napr. rozprašovanie chemikálií nespôsobuje zmenu štruktúry pôdy a následne nato zmenu štruktúry potravín, ktoré konzumujeme. Dnes je celkom bežné, že konzumujeme potraviny z druhej strany zemegule, potraviny z Číny, z Južnej Ameriky a pod. Akoby sme však zabúdali na mnohé výskumy a skutočnosti, ktoré upozorňujú na kľúčový parameter – a tým je predovšetkým zloženie potravy, ktoré by malo zodpovedať mikrobiálnej podmienke zloženia v danom regióne. V súčasnosti umožňujú jednotlivé aspekty genetickej štruktúry identifikovať ľudí, ktorí sa stravovali v určitých fázach života v určitých regiónoch. Môžeme si na základe toho vytvoriť dokonca predstavu o ich mobilite a cestovaní medzi jednotlivými teritóriami, a to už od staroveku a vo väzbe na stravu, ktorú konzumovali. Z tohto hľadiska umožňuje zloženie zubov človeka, jeho DNA vytvárať akoby cloudové úložisko toho, odkiaľ pochádzal, čo konzumoval, kde cestoval, na aký druh choroby zomrel alebo či zomrel prirodzene. Toto všetko vytvára nesmierne zložité pozadie, ktoré sa týka pohľadu na potraviny. V súčasnosti sa však diskusia o potravinách sústreďuje na dve hlavné roviny problému. Prvou je konštatovanie, že hrozí nedostatok potravín. Zdôvodňuje sa to úbytkom vody potrebnej na zavlažovanie a nedostatkom hnojív vzhľadom na energetickú a plynárenskú krízu vo svete. Druhou je skutočnosť, že počet ľudí na planéte sa nadmerne zvyšuje, pričom úrodné pôdy sú iba v určitých teritóriách a oblastiach. Disparita medzi množstvom ornej pôdy, množstvom zavlažovanej vody a skutočnosťou celkovej potreby potravín vzhľadom na rastúcu ľudskú populáciu vedie potom k úvahám v celej šírke od diapazónu Malthusovho pohľadu na optimálne prírodné vyrovnanie sa s týmto cestou katastrof v ľudskej populácii a prírode až po úvahy o vytváraní umelej potravy. Samozrejme, tieto diskusie stále vychádzajú zo základnej veci, že vyrobené potraviny sa spotrebujú. To je však v diametrálnom rozpore so známymi skutočnosťami, že napr. len v roku 2022 sa podľa FAO zlikvidovalo na planéte viac ako 1,3 miliardy ton potravín. Podobne samotná Európska únia pri svojich analýzach konštatuje, že dochádza k zničeniu približne 140 až 150 miliónov ton potravín ročne.
AUTOR: Peter Staněk
