Španielska chrípka i dnešná epidémia sa rovnako zneužívajú

· Čas čítania: 2 min.
Ilustračný obrázok: Archív Zem&Vek

Španielska chrípka z rokov 1918 – 1920 infikovala 500 miliónov osôb na celom svete, vrátane Arktídy a vzdialených tichomorských ostrovov. Pripravila o život 25 až 50 miliónov ľudí a ostáva trvalým mementom pre ľudstvo a jeho globalizovanú civilizáciu nakazenú chamtivosťou.

Tohtoročné prudké šírenie epidémie koronavírusu, obzvlášť v Číne, Iráne, Taliansku a USA, vyvolávalo v období vrcholiacom koncom apríla hrôzu pred pliagou, ktorá by mohla narásť do obludných rozmerov tej spred sto rokov. Tieto obavy sa síce nenapĺňajú, ale určité dôležité paralely medzi oboma epidémiami tu existujú – spočívajú v ich zneužití.

Pandémie španielskej chrípky 1919 – 1920 a tohtoročnej koronavírusovej, ktorú na jeseň čaká už mediálne avizovaná druhá vlna, majú niekoľko spoločných prvkov. Masovokomunikačné prostriedky z nich najčastejšie vyberajú absenciu liečiv a vakcinačných látok s plným a univerzálnym účinkom. Súčasná i vtedajšia pandémia však majú poslanie, o ktorom sa nehovorí, no je úplne zrejmé. Spočíva v tvorbe informačného poľa pre volanie po spoločnom, nadnárodnom prístupe k hľadaniu východísk z epidemických kríz dosahujúcich pandemické rozmery.

Ak pandémia koronavírusu 2020 slúži nadnárodnému kapitálu ako odrazový mostík k rozširovaniu kompetencií WHO a prevýchove obyvateľstva k poddanskej poslušnosti v mene preventívnych a karanténnych opatrení, takúto funkciu plnila aj pandémia španielskej chrípky pred sto rokmi. Nasledujúci apel uverejnený 19. mája 1922 v časopise Nature by sa mohol ozývať z najvyšších miest v takmer nezmenenej podobe aj po bezmála sto rokoch: „V Londýne sa v apríli konala medzinárodná zdravotnícka konferencia, na ktorej odznelo, že epidemická situácia ohrozuje celú Európu a úloha bojovať s epidémiami je nad sily dobrovoľných združení. Preto konferencia vyzvala, aby túto úlohu zverili Spoločnosti národov ako jedinej oficiálnej medzinárodnej organizácii s dostatočnou autoritou a silou potrebnou na takúto prácu.“

Ctihodní rečníci na spomínanej londýnskej konferencii lobovali za zvýšenie finančných tokov do Spoločnosti národov, predchodkyni dnešnej OSN. Spoločnosť národov kodifikovala zárodky nového usporiadania sveta, ktoré sa naplno a neúprosne zavádza až v 21. storočí. Už v roku 1920 však v konglomeráte Spoločnosti národov uzrela svetlo sveta jej Zdravotnícka sekcia, predchodkyňa WHO. Za jej kulisou mohla od prvého dňa vyrastať globalistická chobotnica farmaceutických kartelov, výskumných ústavov, nadácií a kvázi dobročinných organizácií, ktoré využívali a zneužívali vedu s cieľom ovládnutia ľudskej populácie až do jej biologickej podstaty.

Autor: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár