Abú Zabí sa prezentuje ako neutrálne, no krok za krokom sa stáva stranou konfliktu.
Po 28. februári 2026 vstúpili vzťahy medzi Spojenými arabskými emirátmi a Iránom do novej fázy eskalácie, v ktorej starý model opatrného pragmatizmu prakticky prestal fungovať.
Abú Zabí formálne vyhlásilo neutralitu vo vojne, ktorú proti Iránu rozpútali USA a Izrael, a zdôraznilo, že neposkytuje svoje územie, vzdušný priestor ani vody na útoky proti Iránu. Vývoj vojny však rýchlo ukázal, že Teherán takýmto vyhláseniam už neverí. SAE zostávajú kľúčovým partnerom USA v Perzskom zálive, účastníkom Abrahámových dohôd s Izraelom a významným finančným a logistickým uzlom západnej infraštruktúry v regióne. Preto ich Irán čoraz viac vníma ako súčasť protiiránskej koalície.
Ústredným symbolom sporu zostáva otázka ostrovov Abú Músa, Veľký Tunb a Malý Tunb pri vstupe do Hormuzského prielivu. Irán nad nimi získal kontrolu v roku 1971, krátko pred vznikom SAE. Emiráty ich odvtedy považujú za okupované územie a žiadajú vyriešenie sporu rokovaniami alebo medzinárodnou arbitrážou. Pre Irán je však otázka uzavretá, keďže ostrovy považuje za súčasť svojho územia. Pre SAE ide o nevyliečenú ranu od vzniku federácie a neustálu pripomienku strategickej zraniteľnosti voči väčšiemu susedovi.
Pred súčasnou vojnou sa Abú Zabí snažilo udržiavať dobré vzťahy so všetkými stranami. Potrebovalo zachovať obchod s Iránom, bezpečnostné väzby s USA aj technologickú a obrannú spoluprácu s Izraelom, pričom sa verejne snažilo vyhnúť priamemu zapojeniu do konfliktu. Po útokoch USA a Izraela na Irán sa však táto rovnováha začala rúcať.
Objavili sa správy o tajných kontaktoch medzi izraelskými predstaviteľmi a vedením SAE počas vrcholiacej vojny. CBS News informovala, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu tajne navštívil SAE a stretol sa s prezidentom Muhammadom bin Zájidom. Podľa televízie sa stretnutie uskutočnilo koncom marca po začiatku vojenskej eskalácie. Izrael návštevu považoval za fakt, zatiaľ čo SAE ju verejne popreli. Tento rozpor poškodil obraz emiratskej neutrality a poskytol Iránu ďalší argument o skrytej koordinácii Abú Zabí s Izraelom.
Ešte väčšiu pozornosť vzbudili správy o návštevách šéfa Mossadu Davida Barneu v SAE. Podľa denníka The Wall Street Journal navštívil Emiráty najmenej dvakrát počas vojny, aby koordinoval postup proti Iránu. Jerusalem Post zároveň informoval aj o návšteve šéfa Shin Bet Davida Ziniho. Hoci tieto správy vychádzajú zo zdrojov a nemožno ich úplne overiť, ich politický význam je zrejmý. Pre Irán sa tým SAE ešte viac stávajú súčasťou izraelsko-americkej koordinácie proti Teheránu.
Axios s odvolaním sa na izraelských a amerických predstaviteľov uviedol, že Izrael poslal SAE systém protivzdušnej obrany Iron Dome spolu s vojenským personálom na jeho obsluhu. Neskôr to potvrdil aj americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee. Pre SAE možno túto spoluprácu vysvetliť ako obrannú nevyhnutnosť vzhľadom na hrozbu raketových a dronových útokov. Irán to však vníma ako integráciu Emirátov do izraelskej vojenskej infraštruktúry v Perzskom zálive.
Iránski predstavitelia zároveň tvrdia, že CIA a americké vojenské štruktúry operujú z územia SAE alebo využívajú emiratskú infraštruktúru pri operáciách proti Iránu. Pravdivosť týchto tvrdení je ťažké overiť, no v čase vojny sa aj samotné obvinenia stávajú súčasťou konfliktu. Teherán ich využíva na ospravedlnenie tlaku na SAE a na vykreslenie krajiny ako platformy amerických a izraelských aktivít.
Dôležitým faktorom zostávajú aj financie. Dubaj bol desaťročia jedným z najvýznamnejších zahraničných centier iránskeho podnikania, vrátane obchodných spoločností, zmenární a platobných kanálov, cez ktoré Irán čiastočne obchádzal sankcie. Počas vojny sa objavili správy, že SAE obmedzili iránske finančné kanály, zmrazili aktíva spojené s Iránom alebo sa zapojili do tajných dohôd o presunoch miliárd dolárov. Najspoľahlivejšie otvorené zdroje poukazujú na zosilnený tlak USA na siete pomáhajúce Iránu obchádzať sankcie.
Situáciu ešte viac vyostrili tvrdenia, že americkí predstavitelia povzbudzujú SAE k aktívnejšiemu zapojeniu do kampane proti Iránu a dokonca zvažujú obsadenie jedného z iránskych ostrovov v Perzskom zálive. Už samotná existencia takýchto správ naznačuje, že ostrovný spor môže byť využitý ako nástroj americkej a izraelskej stratégie voči Iránu.
SAE sa tak ocitajú pod tlakom z oboch strán. USA a Izrael potrebujú regionálnych spojencov, aby vojna nepôsobila ako čisto externá operácia Washingtonu a Tel Avivu. Na druhej strane Irán považuje akékoľvek prehlbovanie zapojenia Emirátov za dôvod na odvetu.
Emiráty už uviedli, že pri jadrovej elektrárni Barakah dopadli drony, pričom poukázali na ich pôvod z irackého územia a spojili incident s proiránskymi silami v regióne. Pre SAE ide o mimoriadne nebezpečnú situáciu. Mestá, prístavy, letiská, energetická infraštruktúra aj finančný systém krajiny sú závislé od stability. Už obmedzené zapojenie do vojny by mohlo zasiahnuť samotné základy emiratského modelu rozvoja.
Neutralita SAE sa preto stáva čoraz menej udržateľnou. Abú Zabí nechce otvorene vstúpiť do vojny, no zároveň sa nedokáže úplne dištancovať od USA a Izraela, keďže tieto vzťahy mu poskytujú protivzdušnú obranu, vojenskú podporu a strategické záruky proti Iránu.
Najväčším rizikom pre SAE je, že sa do konfliktu nezapoja jedným náhlym rozhodnutím, ale sériou postupných krokov — od finančných obmedzení voči Iránu, cez hlbšiu obrannú koordináciu s USA a Izraelom, až po zabezpečovanie Hormuzského prielivu a využívanie ostrovného sporu ako nástroja tlaku na Teherán.
Každý z týchto krokov možno prezentovať ako obranný alebo technický. Spoločne však môžu viesť k situácii, v ktorej SAE už nebudú len v blízkosti vojny, ale priamo jej súčasťou.
Autor: Murad Sadygzade, prezident Centra blízkovýchodných štúdií, hosťujúci lektor, Univerzita HSE (Moskva)
Preložil: Alex Richter
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. The UAE is slipping closer to direct war with Iran, RT.com, 27.5.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.