Najvyšší predstavitelia EÚ spolu s národnými politikmi sa na poslednom summite nevedeli dohodnúť na spoločnom postupe riešenia energetickej krízy, ktorú vyvolali vysoké ceny plynu a elektriny. V podstate išlo nájsť mechanizmus ako kompenzovať domácnostiam vyššie výdavky a firmám vyššie náklady na spomínané energie. Na svete existuje niekoľko variant ako netrhovým spôsobom znížiť ich ceny, pričom žiadny z nich nevyhovuje všetkým, s čím sa dalo počítať. Napokon nejde o nič prekvapujúce, keďže s rovnakým záverom sa stretávame aj v prípade menovej politiky ECB, ktorej terajšie úrokové sadzby tiež nevyhovujú všetkým členským štátom eurozóny a preto sú aj také rozdiely nimi vykazovanej inflácie.
Limitované spoločné nákupy plynu
Z navrhovaných variant spomeňme maximálne povolenú cenu plynu, keď zo strany Európskej komisie sa hovorí skôr o existencii dynamického stropu na spotovom trhu, k čomu mali niektoré štáty ako Nemecko, Holandsko, či Maďarsko svoje výhrady. Pre väčšinu z nás je obrovským prekvapením, že členské štáty EÚ nenakupovali spoločne plyn v obrovských množstvách za nižšie ceny v rámci energetickej únie. Na spoločnom nákupe sa dohodli vtedy, keď sa budú plniť zásobníky aspoň na 15 percent svojich kapacít a to z dôvodu, aby si štáty nekonkurovali na globálnom trhu, pričom spoločné nákupy z Ruska sú vylúčené. Na summite sa tiež diskutovalo ako zabezpečiť nižšiu spotrebu a tiež ako využívať viac obnoviteľných zdrojov energií. Európska komisia počíta so solidaritou v prípade, že dôjde k rôznym havarijným výpadkom. Nevylučuje sa, aby na žiadosť Slovenska sa na kompenzáciu terajších cien mohli využívať nevyčerpané eurofondy, či peniaze z predaja emisných povoleniek.
Vládna schéma pomoci s podmienkou
Po týždňoch čakania sa slovenské firmy dozvedeli o pomoci zo strany vlády podľa nasledujúcej schémy a síce, v prípade elektriny sa budú preplácať faktúry vo výške 80 percent nad 199 eur za jednu megawatthodinu a plynu nad 99 eur za rovnakú mernú jednotu a tiež rovnaké percento. Tieto stropy majú platiť od septembra tohto roku do marca budúceho roku. ale vraj za podmienky, že bude schválený na budúci rok štátny rozpočet a tak sa teda uvidí. Celkové odhadované náklady za prvý štvrťrok 2023 predstavujú až 500 miliónov eur. Tento mechanizmus pomoci sa netýka veľkých firiem ani domácností, ktoré budú riešené osobitne v najbližších dňoch.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.