Spoveď Kaddáfího osobného lekára: zomrel vôbec?

Tagged With: , , Add Comment

MUDr. Pavol Vencel prišiel v roku 1956 po skončení vojenskej Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Hradci Králové ako hlavný lekár k 22. výsadkovej brigáde do Prešova, s ktorou sa v roku 1960 presťahoval do Prostějova. Odtiaľ odišiel v roku 1963 do Ružomberka na funkciu veliteľa zdravotníckeho učilišťa. Po presťahovaní učilišťa do Žiliny sa stal zástupcom spojeného učilišťa tylových služieb v Žiline. V roku 1976 odišiel do Líbye ako hlavný lekár československých odborníkov v Líbyi a vedúci skupiny Lekárov bez hraníc v Čade, kde zotrval do roku 1983. Tam sa zvláštnou súhrou okolností stal osobným lekárom Muammara Kaddáfího a jeho rodiny. O týchto skúsenostiach i o líbyjskej revolúcii napísal niekoľko kníh. Kaddáfí bol rozporuplná osobnosť, podľa Vencela má však obraz krvilačného diktátora, ktorý o ňom vytvorila západná propaganda, ďaleko od pravdy.

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Mohli by ste nám povedať, ako ste sa dostali na funkciu hlavného lekára československých odborníkov (vojakov) v Líbyi?

Do funkcie hlavného lekára československých leteckých, tankových a pozemných síl som nastúpil 16. júna 1976. Na kádrový pohovor (bol to vlastne rozkaz) do Prahy si ma povolal náčelník zdravotníckej správy generál MUDr. Miroslav Hemala, s ktorým som sa trochu poznal z rôznych taktických cvičení. V tej dobe som v rámci mobilizácie v zdravotníckom zabezpečení zastával vysokú funkciu náčelníka Veliteľstva nemocničných základní, takže som sa s generálom pomerne často stretával. Teda poznal moje odborné i organizačné schopnosti. Stručne ma informoval o kolapse nášho zdravotníckeho zabezpečenia vojsk v Líbyi, ktoré prakticky nejestvuje. Líbyjská džamahírija po tejto stránke absolútne nerešpektuje vládne dohovory a odmieta sa o tom čo len rozprávať. Mojou úlohou podľa rozkazu bolo urýchlene napraviť tento neutešený stav.

To by nebol až tak neobvyklý príbeh, ale pozoruhodnejšie je, že ste sa počas vášho pobytu stali osobným lekárom Kaddáfího. Ako k tomu došlo?

Bol som na inšpekcii u nášho leteckého pluku v Syrte, kde som okrem iných neodkladných povinností zriaďoval lekársku ordináciu, ktorá tu pre našich takmer 500 odborníkov nejestvovala. Zrazu som začul pred ordináciou nebývalý hurhaj. To sa už predo mnou objavil zadychčaný veliteľ nášho tamojšieho leteckého pluku plk. Ján Pých: „Doktor, práve mi volal minister obrany Líbye generál Abu Baker, že neďaleko Syrty zomiera nejaká vysoko prominentná osoba. Situáciu treba okamžite riešiť.“ A pozrel sa na mňa takým prosebným pohľadom, že som neodolal. Stačil som sa len stručne zoznámiť s pacientovými ťažkosťami, na základe ktorých som usúdil, že mu praskol žalúdočný vred. Pripravil som sa na dlhšiu cestu do púšte, zobral som so sebou potrebné lieky, súpravu na stanovenie krvných skupín a šesť vojakov na eventuálnu priamu transfúziu u pacienta, ak by bola indikovaná. Po 80 – 100 km sme dorazili do stanovenej kolónie. V kúte stanu ležal asi 65-ročný muž, takmer nehybný, nápadne bledý, úplne vyčerpaný. V diagnóze som sa nemýlil. Skutočne išlo o prasknutý žalúdočný či dvanástnikový vred. Po základnom internom vyšetrení som ihneď zaviedol priamu transfúziu od môjho vojaka – vhodného darcu. Tretí deň som ho vrtuľníkom dopravil do vynikajúcej poľskej nemocnice v Syrte, s ktorou som už predtým nadviazal odborný i priateľský kontakt. Tu pacienta úspešne operovali a zachránili pred takmer istou smrťou.

Po tomto mojom úspešnom zákroku u pacienta v púštnom stane sa všetko zmenilo. Ten pacient bol totiž Kaddáfího otec. Správa o jeho záchrane sa medzi Líbyjčanmi rýchlo rozšírila a československý lekár sa chtiac-nechtiac razom stal slávnym. A to, čo sa doteraz zdalo byť neriešiteľné, sa na moje požiadanie vyriešilo okamžite. Ešte väčšie prekvapenie prišlo asi o 5-6 mesiacov, keď som sa mal hlásiť v Kaddáfího stane. Kaddáfí si ma vybral za svojho osobného lekára. Túto prácu som zastával 18 mesiacov a 12 dní.

Autor: Marián Benka

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis