Inflácia je nielen jeden zo štyroch makroekonomických ukazovateľov, ale z hľadiska účinku na ekonomiku sa pokladá za jej rakovinu. Za jej liečenie zodpovedajú centrálne banky, v prípade členských štátov eurozóny ECB. Najdôležitejším nástrojom na jej utlmenie je jej základná úroková sadzba, ktorej percento má vplyv nielen na reguláciu dopytu po peniazoch, ale aj na výmenný kurz, čo má vplyv na zahraničný obchod. K ďalším nástrojom na reguláciu inflácie patrí kvantitatívne uvoľňovanie, v rámci ktorého kupuje ECB štátne dlhopisy od ostatných komerčných bank. Menová politika ECB je nezávislá od fiškálnej politiky vlád členských štátov eurozóny, ktoré však z dôvodu, že sú zvolení občanmi prijímajú kompenzačné fiškálne opatrenia ktorými sa inflácia zvyšuje.
Obe hospodárske politiky zvyšujú zadlženosť
Doteraz sme tvrdili, že príčinou inflácie sú predovšetkým ceny energii, voči ktorým boli spomínané protiinflačné opatrenia ECB „bezbranné“ a preto môže byť pre nás prekvapením, že teraz keď ceny predovšetkým plynu ale aj ostatných klesajú, inflácia neklesá. Práve naopak, ECB sa „vyhráža“, že bude zvyšovaním základnej úrokovej sadzby pokračovať v jej sprísňovaní menovej politiky nie však doterajším ale miernejším tempom. Nemali by sa úrokové sadzby zvyšovať o trištvrte, ale len o štvrtinu bázických bodov. Či to vyvolá hospodársku recesiu Bankovú radu ECB vôbec nezaujíma, keďže jej prioritou je znížiť infláciu a tým zabezpečiť cenovú stabilitu. Recesia je obyčajne príčinou nezamestnanosti predovšetkým v súkromnom sektore, čo bude mať vplyv aj na financovanie štátneho a verejného sektora. Poklesne domáca spotreba, ktorá sa dnes najviac podieľa na raste HDP, čo ale môže vyvolať vyššiu úroveň poklesu ekonomiky a síce stagfláciu. Keďže dnešná menová politika ECB nie je v súlade s uvoľnenou fiškálnou politikou vlády, sa prejavuje v tom, že pokiaľ prvá sa snaží infláciu pribrzdiť, zatiaľ druhá infláciu zvyšujú. Spoločným menovateľom oboch hospodárskych politík je narastajúca zadlženosť, ktorá je však príčinou neudržateľnosti verejných financií, na ktorú bude musieť budúca koaličná vláda reagovať neželanými opatreniami.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.