Potraviny v rebríčku zdražovania obsadzujú pravidelné medailové miesto, keďže jesť a piť potrebujú všetci a tak dopyt po nich neutícha. Osobitosťou zdražovania potravín nie sú len narastajúce ceny energií, ale predovšetkým hnojív, ktorých ceny sa od vlaňajška zvýšili niekoľkonásobne. S obavami sa sledovala situácia okolo zníženia dodávok ruského zemného plynu cez jeho hlavnú prepravnú tepnu, ktorou je plynovod Nord Stream 1, ktorej príčinou bola jeho pravidelná ročná letná revízia, ktorá bola navyše skomplikovaná aj opravou sankčnej kompresorovej turbíny v Kanade, ktorá nebola dodaná do Ruska ale Nemecka, čím sa ohrozil termín uvedenia plynovodu do plnej prevádzky. Pre poľnohospodárov je zemný plyn nielen surovina na výrobu tepla, ale aj na výrobu dusíkatých hnojív v Dusle Šala, ktoré z celkového objemu dodávok 5 miliárd kubíkov ročne „skonzumuje“ okolo 10 percent. Zo všetkých vstupných nákladov poľnohospodárskej produkcie sa ale cena hnojív zvýšila najviac, keď ešte vlani stálo hnojivo 300 eur za tonu, dnes to je niekoľko násobne viac, čo má samozrejme dopad nielen na rastlinnú, ale aj živočíšnu výrobu, keďže zdraželi kŕmne zmesi. Na vzniknutú situáciu už poľnohospodári reagovali obmedzením hnojenia, čo môže mať vplyv aj na budúcoročnú úrodu. Okrem výroby domácich hnojív pociťujú farmári aj výpadok hnojív z Ruska, ktorý patrí medzi najväčších svetových exportérov. Ich hnojivá totiž okrem dusíka obsahujú aj fosfát, čo sú v hlavné pôdne živiny. Napriek spomínaným problémom treba povedať, že u nás nehrozí potravinová kríza, ale čo sa bude v agrárnom sektore diať, po rozhodnutí ECB zvýšiť jej úrokové sadzby, si počkajme.
Agrárny sektor s komoditnou infláciou
ECB otáľala so zvyšovaním depozitnej ako aj refinančnej úrokovej sadzby, ktoré sa pokladajú za najdôležitejšie nástroje menovej politiky. Napokon sa rozhodla, že od posledného týždňa mesiaca júl zvyšuje depozitnú sadzbu z mínus 0,50 na nula a refinančnú sadzbu z nuly na plus 0,50 percenta. Čo je dôvodom zvyšovania úrokových sadzieb nešpekulujeme, keďže narastajúcu infláciu doteraz podceňovala a tvrdila, že nesúvisí s menovou politikou ECB ale s negatívnymi dôsledkami pandémie a tiež s zhoršujúcimi sa dodavateľsko-odberateľskými vzťahmi. Iným dôvodom môže však byť pokles výmenného kurzu eura voči americkému doláru, dôvodom ktorého je aj výrazne vyššie úročenia dolára a teda aj dopytu po tejto mene. O tom, že drahší americký dolár poškodzuje všetkých, čo nakupujú čokoľvek v dolároch, sa počíta. Čo to bude znamenať pre agrárny sektor? Určite teda dôjde k zvyšovaniu úrokov na spotrebných a hypotekárnych úveroch, ale aj lízingoch a takto by sme mohli v zdražovaní pokračovať. V tejto súvislosti však treba povedať, že agrárny sektor predovšetkým postihujú vyššie ceny energií a hnojív a nie masy lacných peňazí, ktorých objemy sa zvyšovaním úrokových sadzieb asi obmedzia. V agrárnom sektore teda máme komoditnú infláciu, ktorej však vyššie úroky určite nepomôžu v znížení a tak si kladieme oprávnenú otázku, či na terajšiu inflačnú krízu reaguje menová politika ECB v pravý čas a či nespôsobí zníženie spotrebiteľského dopytu domácnosti, ktorý je dôležitou súčasťou hospodárskeho rastu meraný ukazovateľom HDP. Jeho pokles by tak znížil tržby poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora. Keďže ale všetci potrebujeme jesť a piť, predpokladáme že domácnosti dajú prednosť v nakupovaní potravín a nápojov pred míňaním peňazí na kúpu predmetov dlhodobej spotreby niekedy aj za spotrebné úvery. Všetci teda počítame, že náš agrárny sektor zabezpečí, keď už nie domácu sebestačnosť, tak určite potravinovú bezpečnosť a to aj pri sprísnenej menovej politike ECB.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.