Najvyšším finančným plánom v krajine je štátny rozpočet ktorý po schválení v parlamente na príslušný kalendárny rok má charakter zákona. Budúcoročný má svoje osobitosti aj v tom, že najprv sa v parlamente schválil konsolidačný balíček týkajúci sa zníženia deficitu verejných financií, keďže tento atakoval hranicu neželaných 6 percent HDP a až potom mohla koaličná vláda predložiť do parlamentu na schválenie štátny rozpočet na rok 2025. O tom, že zo strany opozície bol skritizovaný sa počítalo, horšie však je, že s obsahom vyjadrili aj nesúhlas odborári a zamestnávatelia. Aký teda balík vláda do parlamentu navrhla? V porovnaní s tohtoročným je úspornejší, keď deficit by mal byť na úrovni 6,6 miliardy eur, čo predstavuje schodok 4,72 percenta HDP. Rozpočet tak počíta s príjmom 59,9 miliardy eur a s výdavkami 66,5 miliardy eur. Ako každý rok tak aj budúcoročný rozpočet pozná svojich „víťazov“, čo sú sektory, ktoré na budúci rok môžu minúť viac peňazí ako v tomto roku, v našom prípade zdravotníctvo školstvo, doprava, obrana a sektor práce a sociálnych vecí, na druhej strane „porazení“, ktorými sú sektory poľnohospodárstvo a vidiek, financie, hospodárstvo ako aj vnútro, ktoré na minutie dostali menej peňazí.
Rozpočtové riziká znižuje tvorba rezerv
V štátnom rozpočte sa počíta s peniazmi na dotovanie cien energií zatiaľ však bez poznania, či dotácie budú adresné v prospech menej solventných, alebo tak ako v tomto roku plošne, k čomu sa Európska komisia pýta vlády, ako sa má rozumieť jej všeobecný hospodársky záujem. V rozpočte sa počíta aj so sumou 900 miliónov eur na vyššie budúcoročné 13 dôchodky. Menej spokojní sú určite podnikatelia s vyššími výnosmi, viac spokojnejšie malé podniky a živnostníci. Najväčším problémom v hospodárení v štátnom rozpočte sú výdavky Sociálnej poisťovne, ktorá na dôchodky potrebuje viac ako 14 miliárd eur, na ktoré bez dotácie zo štátneho rozpočtu v objeme viac ako 2,5 miliardy eur nemá. Iným je neistota okolo výberu daní z finančných transakcii a tiež zhoršujúca sa situácia v európskom automobilovom priemysle, ktorá sa výrazne dotkne aj Slovenska. Dobrou správou pre nás je hospodársky rast na úrovni 2,3 percenta, keďže aj deficit verejných financií v percentách sa počíta k HDP. V štátnom rozpočte sa počíta aj s tvorbou miliardovej rezervy na riešenie negatívnych dopadov keďže vo fungovaní ekonomiky sa vždy vyskytnú neželané problémy. Vláda počíta, že s poklesom deficitu verejných financií si bude môcť na medzinárodných trhoch požičiavať peniaze lacnejšie, čo v konečnom dôsledku prispeje k nižšej zadlžeností. Ako to napokon so schvaľovaním štátneho rozpočtu na budúci rok dopadne sa dozvieme v priebehu mesiaca november po schválení v parlamente. S rozpočtovým provizóriom sa však v žiadnom prípade nepočíta.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.