Slovensko emitovalo v prvej polovici mesiaca január 4 druhy štátnych dlhopisov v objeme 812 milióny eur rôznou dobou splatnosti od 3 do 18 rokov, čo malo aj vplyv na výšku výnosu z nich od 2,59 do 3,98 percenta, ktorý je v Európe druhý najvyšší, ale nižší ako je výnos z 10 ročného amerického štátneho dlhopisu, keď pri jeho poslednom emitovaní, bol výnos okolo 4,5 percenta. Prečo je výnos tak vysoký nemusíme špekulovať, je totiž odrazom aj vlaňajšieho deficitu verejných vo výške viac ako 6 percent, ktorý by sa po schválení konsolidačných opatrení mal v roku 2025 znížiť na 4,7 percenta. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nás už v druhej polovici januára informovala, že v roku 2025 počíta s rozpočtovým deficitom 4, 9 percenta, čo je viac o 150 miliónov eur a navyše v ďalších rokoch by sa deficit verejných finnacii mal ešte zvýšiť o jednu až dve desatiny percenta k HDP, čo znamená kumulatívne zvýšene verejného dlhu až nad 60 percento, čo pre vládu znamená, že ešte v tomto roku bude musieť prijať ďalšie konsolidačné opatrenia týkajúce sa predovšetkým výdavkovej stránke štátneho rozpočtu.
O štátne dlhopisy malo zahraničie vždy väčší záujem
O slovenské štátne dlhopisy je záujem o čom svedčí aj tohtoročná prvá emisia, keďže zo strany zahraničných investorov bol dopyt za viac ako 2 miliardy eur, čo na jednej strane hovorí že nám zahraničie verí že dlh splatíme, ale na druhej strane prečo by nie, keď je výnos z nich pre nich určite zaujímavý, o čom svedčí že najviac sa dlhopisov predá za vyšší výnos za čo najdlhšie obdobie. Pôvodná predstava našej zadlženosti však nepočítala s problémami s tranzitom ruského plynu a najnovšie sa hovorí aj ropy, ale ani s ochranársku politikou amerického prezidenta G. Trumpa týkajúca vyšších colných sadzieb na európske vývozy čo sa v prípade Slovenska bude týkať predovšetkým automobilového priemyslu, čo je náš štátny rozpočet zlá správa. Podnikateľský sektor opakovane upozorňuje, že spravovanie vecí verejných s čím súvisí zamestnanosť vo verejnej správe skôr každoročne rastie a tak si kladieme oprávnenú otázku, čo s tým chce vláda ďalej robiť pri terajšej politickej kríze,, ktorá si vyžadovala zvolanie bezpečnostnej rady štátu. Netreba po prvom mesiace hospodárenia s verejnými peniazmi robiť unáhlené závery, keďže štátny rozpočet očakáva vyššie príjmy z transakčnej dani ako a s DPH, ale prvá akcia po pár dňoch v novom roku hovorí, že sme začali s vyprahnutými účtami.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.