Stíhanie Hashima Thaciho odhaľuje Clintonove vojnové zverstvá

zdroj : Shutterstock

Clintonov obľúbený bojovník za slobodu bol obvinený z masových vrážd, mučenia, únosov a ďalších zločinov proti ľudskosti. Clintonova vláda v roku 1999 začala 78 dennú bombardovaciu kampaň, ktorá zabila takmer jeden a pol tisíc civilistov v Srbsku a Kosove. Americké médiá to hrdo prezentovali ako krížovú výpravu proti etnickým čistkám. Táto vojna, rovnako ako väčšina krycích manévrov zahraničnej politiky USA, bola podvodom od samého začiatku.

Kosovský prezident Hashim Thaçi bol obvinený z desiatich vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti medzinárodným tribunálom, ktorý sídli v holandskom Haagu. Thaçi a deväť ďalších mužov bolo obvinených z “vojnových zločinov vrátane vrážd, núteného miznutia osôb, perzekúcie a mučenia”. Boli obvinení z toho, že sú trestne zodpovední za najmenej 100 vrážd a žaloba zahŕňa “stovky známych obetí kosovských Albáncov, Srbov, Rómov a ďalších etník vrátane politických oponentov”.

Americké médiá k celej veci pristúpili so zmesou smiešnej manipulácie a nekompetencie. New York Times na obvinenia Thaciho reagovali tvítom, v ktorom oznámili, že “srbský líder bol obvinený z vojnových zločinov”.

Naleštená kariéra Thaciho ukazuje, že boj proti terorizmu je len falošnou vlajkou pre tvorcov washingtonskej politiky. Thaçi, predtým než sa stal kosovským prezidentom, bol šéfom Kosovskej oslobodeneckej armády (Ushtria Çlirimtare e Kosovës – UCK), ktorej cieľom bolo vyhnať Srbov z Kosova. Clintonova vláda v roku 1999 uznala UCK ako “bojovníkov za slobodu” napriek ich strašnej minulosti a poskytla im masívnu pomoc. Pritom rok predtým americké ministerstvo zahraničia odsúdilo “teroristické akcie takzvanej Kosovskej oslobodzovacej armády”. UCK sa intenzívne zapojila do obchodu s drogami a mala úzke väzby na Usáma bin Ládina.

Ozbrojovanie UCK a bombardovanie Srbska pritom pomohlo Clintonovi, aby sa pasoval do role križiaka bojujúceho proti nespravodlivosti a súčasne odvracal pozornosť verejnosti od procesu požadujúceho jeho impeachment. Clintonovi radilo mnoho členov Kongresu dychtivých posvätiť zabíjanie pod ochranou Spojených štátov. Kalifornský demokratický senátor Joe Lieberman prednášal patetické prejavy o tom, že Spojené štáty a UCK “vyznávajú rovnaké hodnoty a princípy”. A zatiaľ čo Clintonova vláda verejne prirovnávala srbského lídra Slobodana Miloševiča k Hitlerovi, mal každý “slušný človek” jasať nad bombardovaním. (Alexander Cockburn bol jedným z mála žurnalistov, ktorí v tom čase odsúdili túto nespravodlivú vojnu, jeho komentár z roku 1999 v Los Angeles Times nastavil zlatý štandard odporu proti Clintonovým prejavom o Srbsku.)

Ako Srbi, tak etnickí Albánci sa v horúcom spore o Kosovo dopúšťali krutostí. Clintonova vláda však v záujme posvätenia svojho bombardovanie mávla čarovnou paličkou a nechala zverstvá UCK zmiznúť. Britský profesor Philip Hammond k tomu poznamenal, že 78 denné bombardovanie “nebolo len čisto vojenskou operáciou – NATO tiež zničilo tzv. ‘ciele dvojakého určenia’, ako sú továrne, mosty v mestách a dokonca aj hlavnú budovu štátnej televízie v centre Belehradu v snahe terorizovať krajinu, aby sa vzdala. “NATO opakovane zhadzovalo kazetové bomby na trhoviská, nemocnice a ďalšie civilné oblasti. Kazetové bomby sú protipechotné zbrane slúžiace k rozptýleniu nepriateľských vojenských formácií. NATO zhodilo na Srbsko a Kosovo viac ako 1 300 kazetových kontajnerov, z ktorých každý obsahoval 208 oddelených bômb, ktoré sa na zem znášali na padákoch. Experti na bomby odhadli, že v teréne bolo rozptýlených viac ako 10 tisíc nevybuchnutých bômb, ktoré ešte dlho po vyhlásení prímeria zabíjali a mrzačili deti.

Washington Post v posledných dňoch bombardovacie kampane informoval, že niektorí prezidentovi poradcovia a priatelia opisujú Kosovo v Churchillovom duchu ako Clintonovu “najlepšiu hodinu”. Podľa jedného z Clintonovcov priateľov “to, čomu Clinton verí, boli jednoznačne morálne motívy pre intervenciu NATO, a predstavovalo to šancu utíšiť výčitky skryté v jeho vlastnom svedomí …” Tento priateľ tiež povedal, že “Clinton často lamentoval nad tým, že generácie pred ním boli schopné slúžiť vo vojne s čisto ušľachtilými úmyslami, že on sa cíti “takmer podvedene” a že keď na to prišiel, nemal už šancu byť súčasťou morálnej veci. ” Podľa Clintonových štandardov bol masaker Srbov skôr bližšie k “rutine” ako k “morálnej veci”.

Clinton krátko po ukončení bombardovacej kampane v roku 1999 objasnil to, čo jeho poradcovia označovali za “Clintonovu doktrínu”: Či už vnútri alebo za hranicami krajiny, ak má svetové spoločenstvo takú moc, mali by sme zastaviť genocídu a etnické čistky. V skutočnosti však Clintonovou doktrínou bolo, že prezidenti majú právo začať bombardovanie cudzích krajín, ktoré môže byť založené na akékoľvek nepoctivej lži, ktorú prežujú americké médiá. Poučením z bombardovania Srbska v skutočnosti je, že americkí politici potrebujú iba verejne odrecitovať slovo “genocída”, aby dostali povolenie zabíjať.

Potom, čo skončilo bombardovanie, Clinton ubezpečil srbský ľud, že Spojené štáty a NATO súhlasili s tým, že budú “udržiavatelia mieru”, len “s vedomím, že budú chrániť Srbov rovnako ako etnických Albáncov a že odídu po tom, čo sa rozhostí mier” Američania a NATO sa v nasledujúcich mesiacoch a rokoch však iba prizerali, keď UCK vykonávala etnické čistky, masakrovala srbských civilistov, vyhadzovala do vzduchu srbské kostoly a utláčala všetkých nemoslimov. Takmer štvrť milióna Srbov, Cigánov, Židov a ďalších minorít utieklo z Kosova potom, čo Bill Clinton sľúbil, že ich ochráni. Do roku 2003 utieklo z Kosova takmer 70 percent Srbov, ktorí tam dovtedy žili, a Kosovo sa stalo z 95 percent etnicky albánskym.

Thaçi však zostal užitočný pre tvorcov politiky USA. Hoci bol po prevzatí moci v Kosove všeobecne odsudzovaný za útlak a korupciu, viceprezident Joe Biden ho v roku 2010 označil za “kosovského Georgea Washingtona”. O niekoľko mesiacov neskôr Rada Európy obvinila Thaciho a UCK z obchodu s ľudskými orgánmi. Denník Guardian poznamenal, že táto správa tvrdila, že najbližší okruh spolupracovníkov Thaciho “po vojne previezol zajatca cez hranice do Albánska, kde bolo údajne niekoľko Srbov zavraždených, boli im odobraté obličky, a tie boli následne predané na čiernom trhu”. Správa uviedla, že keď boli “transplantační chirurgovia” pripravení k operácii, boli srbskí zajatci individuálne vyvedení z “bezpečného domu”, zavraždení strelcom z UCK a ich telá potom boli rýchlo dopravené na chirurgickú kliniku.

Thaçi bol napriek obvineniam z obchodovania s ľudskými orgánmi hviezdou výročnej konferencie Global Initiative organizovanej Clintonovou nadáciou v rokoch 2011, 2012 a 2013, kde pózoval pre fotografie s Billom Clintonom. Možno to bola odmena za lobistický kontrakt na 50 tisíc dolárov, ktorý Thaciho režim podpísal so spoločnosťou Podesta Group, jedným z jej manažérov bol John Podesta, budúci manažér prezidentskej kampane Hillary Clintonovej, o čom informoval Daily Caller.

Clinton zostáva hrdinom v Kosove, kde mu v hlavnom meste Prištine vztýčili sochu. Guardian poznamenal, že socha ukazuje Clintona “s ľavou rukou vztýčenou, typickým gestom vodcu zdraviaceho davy. Jeho pravá ruka drží dokumenty s vyrytým dátumom, kedy NATO zahájilo bombardovanie Srbska, 24. marca 1999.” Oveľa priliehavejším znázornením by bolo stvárniť Clintona stojaceho na hromade tiel žien, detí a ostatných zabitých pri americkom bombardovaní.

Bill Clinton a jeho fanaticky probombardovacia ministerka zahraničia Madeleine Albrightová vtedy navštívili Prištinu, kde s nimi zaobchádzali ako s rockovými hviezdami, keď pózovali pre fotografie s Thaçim. Clinton vyhlásil: “Milujem túto krajinu a bude vždy jednou z najväčších pôct môjho života, že sme sa spolu s vami postavili proti etnickým čistkám (srbskými jednotkami) a za slobodu.” Thaçi ocenil Clintona a Albrightovú medailou “za slobodu a mier celej oblasti, ktoré nám priniesol.” Albrightová sa sama pasovala do úlohy vizionárky varujúce pred fašizmom v Trumpovej ére. Jediné ocenenie, ktoré si však Albrightová naozaj zaslúži, je “mäsiarka z Belehradu”.

Clintonova vojna proti Srbsku bola Pandorinou skrinkou, kvôli ktorej svet stále trpí. Potom, čo politici a väčšina médií opisovali vojnu proti Srbsku ako morálne víťazstvo, bolo pre Bushovu vládu oveľa ľahšie ospravedlniť vojnu proti Iraku, pre Obamovu vládu bombardovať Líbyu a pre Trumpovu vládu opakovane bombardovať Sýriu. Všetky tieto intervencie šírili chaos, ktorý je trvalým prekliatím pre tých, čo by z toho mali mať prospech.

Clintonovo bombardovanie Srbska v roku 1999 bol rovnaký podvod, ako keď G. W. Bush podvodom primäl americký národ zaútočiť na Irak. Skutočnosť, že Clinton a ďalší vrcholní predstavitelia Spojených štátov oslavovali Hashima Thaciho aj potom, čo na neho pribúdali podozrenia z masových vrážd, mučenia a nelegálneho obchodu s ľudskými orgánmi, je ďalším pripomenutím predajnosti americkej politickej elity. Budú Američania nabudúce zase tak naivný, až washingtonskí tvorcovia politiky a ich spojenci v médiách vymyslia ďalše lživé zámienky, aby premenili na peklo nejakú ďalšiu nešťastnú cudziu krajinu?

Autor pôvodného textu James Bovard je autorom kníh Attention Deficit Democracy, The Bush Betrayal, Terrorism and Tyranny a ďalších. Táto esej bola pôvodne publikovaná prostredníctvom Future of Freedom Foundation.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj : Bill Clinton’s Serbian War Atrocities Exposed in New Indictment, www.counterpunch.org, 30.6.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]. UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply