Sto rokov pokroku Západu na Východ

Tagged With: , , , , , Add Comment

Len čo prvý sneh prikryl vence aj osamelé kvietky položené na hroby vojakov vo výročný deň ukončenia prvého konfliktu Západu so zvyškom sveta, pustili sme to z hlavy. Pietne sme oslávili 100 rokov od skončenia prvej Veľkej vojny, ktorou západná civilizácia prešla na východnú polovicu zemegule svojím vedecko-technickým pokrokom. To sme si ani nevšimli. Ujala sa vedenia v prvom rade pokrokom vojenských zbraní a čoraz umnejšie vyvolávanými dôvodmi aby sa mohli realizovať. Pamätný deň zapísaný symbolickými jedničkami 11. 11. o 11-tej hodine 11-tej minúte sme prekročili len pred pár dňami a už je na obzore ďalší konflikt. Nie hocijaký. Ukrajinský prezident volá na pomoc proti Rusku obranné spoločenstvo Západu NATO, lebo v Studenej vojne porazený Východ nabral novú silu a nemieni donekonečna ustupovať Západu.

Technicky čoraz dokonalejšie vojny pokračovali evidované presnými číslami padlých vojakov, od vojny k vojne pribúdali v starom svete a v novom svete prispievali k rastu ekonomiky Západu počtami obetí hlavne na Východe. „Dôvody“ Západu na nové vojny sa vždy našli. Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku – ako zámienka poslúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda ďEste v Sarajeve. Pokroku Západu v Prvej svetovej vojne padlo za obeť približne desať miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných. Druhá Veľká vojna stála potom už 55-72 miliónov životov – hlavne Rusov a národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Štatistiky sú len odhady lebo len samotné dve bomby, ktoré ju ukončili v Japonsku, zabili štvrť milióna ľudí. „Príčinou“ k vyvolaniu nenávisti „germánskych nadľudí“ voči „podradným národom“ bolo v r. 1933 podpálenie Ríšskeho snemu. Na mieste činu bol zadržaný podpaľač Marinus van der Lubbe – ale či bol naozaj podpaľačom alebo kto mu prikázal vykonať ten Čin, sa dodnes nevie. Pred necelými dvomi desaťročiami „dôvodom“ iniciovania súčasných vojen sa stala „nutnosť zavedenia demokracie“ v Afganistane a Iraku samozvaným realizátorom „nového poriadku na svete“. To, že USA išli do Iraku „zaviesť demokraciu“ povedal vtedajší prezident Bush – lebo vraj Irak ohrozuje svojich susedov chemickými zbraňami – až potom medzinárodná komisia zistila, že žiadne chemické zbrane v Iraku neboli.

Západ začal postupovať na Východ vojnami ktoré pokračujú, teraz už bojuje celý Blízky východ aj polovica tretieho sveta. Naň po ovládnutí starého sveta čiaha pokrok Západu a rastie bublina globálnej ekonomiky. Rastú aj štatistiky číslami padlých vojakov, k nim pribúdajú počty zmrzačených veteránov. Okrem fyzických zranení sú postihnutí aj novým moderným syndromom nazvaným postraumatický – bolesť duše na ktorú niet lieku. Našu krajinu nevynímajúc. V Prvej svetovej vojne boje na Slovensku prebiehali len od decembra 1914 do konca apríla 1915 ale aj tak si vyžiadali svoj podiel obetí. Z hlavného mesta Bratislavy a okolia sa dostalo na cintorín v Petržalke-Kopčanoch „len“ 331 vojakov – viacerých pripomínajú kríže bez mena – zato však za necelých 5 mesiacov nám z tých čias ostalo na území Slovenska dovedna 1587 kultúrnych pamiatok novej odnože kultúry západnej civilizácii: pietne opatrujeme 1587 vojenských cintorínov z Prvej svetovej vojny, na nich dovedna 75206 hrobov vojakov. Z tej vojny nám už vymreli všetci veteráni, z Druhej ich ešte žije 127 – zato však teraz už máme 7559 veteránov nových vojen, ktoré sa začali klamstvom vládnucej superveľmoci USA o demokracii.

Koniec Prvej Veľkej vojny znamenal koniec starých monarchií – ako hlinené domčeky sa zrútili obrovské Ríše v ktorých vládli bohom vyvolení vládcovia – padlo Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša, cárske Rusko aj Nemecko – z víťazného Západu privanul nový duch vládnutia. Duch demokracie. Stvoril nové štáty v ktorých začal „vládnuť ľud“ a nad ním už nie vyvolení a pomazaní králi a cisári – ale priamo nový boh Dolár. Ten potom zvíťazil v Druhej svetovej aj v Studenej vojne nad Východom. Dodnes nie je verejne známe kto tohto boha vymyslel aby s jeho pomocou skoncoval s národmi, ktoré sa nepodarilo zničiť Hitlerovi. Predovšetkým Slovanov. Nejako stojíme v ceste pokroku Západu a nevieme ako. Od praveku máme svoje korene na Zemi vo východnej polovici Európy, v staroveku sa hlavná vetva Slovanov rozložila až do Tartárie – a pokrokom ducha Západu sa slovanská ríša Tartaria stala „Tramtáriou“ z rozprávok. Tisíce rokov stará história árijských Slovanov ako mávnutím čarovného prútika Západu zmizla zo sveta.

Veľká Tartaria sa rozprestierala na severnej pologuli od Karpát na východ až po Beringovo more, bola väčšia ako všetky svetové ríše Egypt, Čína, India a iné čo zaplnili novinové strany a učebníc dejepisu – a pred dva a pol storočím zmizla zo sveta ako keby sa utopila v mori. V novom veku vedúce centrálne inštitúcie Západu slovanskú Tartariu jednoducho vymazali z histórie. Je to neuveriteľný fakt. Posledný záznam o Tartarii je v prvom vydaní Encyklopedia Brittanica z r. 1771(diel 3, str. 887). V ďalších vydaniach ju už nespomenuli a nikde inde o nej už nikto viac nič nenapísal. A to ešte ani nebola oficiálne centrálne riadená svetová veda Medzinárodnými organizáciami. Tie vznikli až po Druhej svetovej vojne na Západe. Po II. svetovej nasledovala ešte Studená vojna, v nej porazený Východ kľakol na kolená a sklonil hlavu – ale nepadol. Po štvrťstoročí vstáva a všetky mainstreamové médiá pod vedením Ducha Západu mu podrážajú nohy. Prečo – tým sa veda nezaoberá. Len konštatuje, že ide o rozpor Ducha Východu a Západu.

Rovnako neuveriteľným faktom ako zmiznutie Tartarie je skutočnosť, že po víťazstve Západu nad Východom sa našiel ruský človek Putin a vytiahol na svetlo sveta prácu akademika Fomenka „Nová chronológia“ aj mapy Veľkej Tartarie – skutočnejšej ako biblický Veľký Izrael. Od tej chvíle duch Západu bije znova do Východu ako naše povestné slovenské „hromy divo bijú“ do Tatier. Práca ruského historika navrátila do vedeckých kruhov množstvo svedectiev o existencii Tartarie predtým, než sa na ruský cársky trón dostala „krv“ Západu zo šľachtických rodov, vzniknutých v templárskych vojnách a po nich. (Za záujmy „Rytierov Šalamúnovho chrámu“ padol výkvet starej prirodzenej európskej šľachty a začala ju nahrádzať elita z kruhov obchodníkov a bankárov, ktorých templári vytvorili „nadprirodzene“ pre vlastné potreby.) Vznikla nová „západná šľachta“ vzájomne previazaná sobášmi tak, že najväčšou ruskou imperátorkou sa stala Katarína Veľká zo saského rodu Anhalt-Zerbst – a ruský ľud upadol najhlbšie ako sa dalo upadnúť v novovekej histórii ľudstva. Do stavu absolútneho poddanstva cudzím vládcom.

Medzitým na Západe rástli „demokratické“ šľachtické rody podobné francúzskym barónom de Rotschild aj iné – nové svetové Mocnosti. Rozbúrali starý svet a z jeho dvoch kamienkov stvorili „demokratické“ Československo, v ktorom nebolo miesto pre Slováka Štefánika. Tatíček Masaryk vládol zo svojho bieleho koňa z topoľčianskeho žrebčína „lidu československému“ spokojne podľa vzoru cisára-pána. A čo-kto-prečo v skutočnosti spôsobilo II. svetovú vojnu hneď za Prvou? Predsa ten pokrok Západu na Východ. Až na samotný Ďaleký Východ do Japonska. Hlavne vojenská veda a technika. Hirošima a Nagasaki. A ekonomika. Ekonomika musí rásť a postupovať dopredu lebo ak zastane, zrúti sa celý západný svet. Rusi sa ani nestačili spamätať z Prvej vojny a už im valcovali ich zem tanky Druhej. A a teraz? Ruská federácia sa po Studenej vojne stavia na nohy obkľúčená vojenskými základňami Západu zo všetkých strán svojich hraníc – a celý západný svet kričí: Rusi provokujú Ukrajinu! Tá volá na pomoc NATO…

O čo vlastne v skutočnosti ide? Duch Západu postupuje na Východ vymýšľaním dôvodov ako realizovať použitie vojenských zbraní čo sa hromadia v arzenáloch – namierené proti Rusku aj proti nám. Mnoho Slovákov prijíma Ducha Západu ako pokrok civilizácie a zabezpečovanie mieru medzi národmi. Každý rok pietne navštevujeme vojenské cintoríny a počúvame múdre reči tak ako aj tohto roku v Petržalke v Deň ukončenia Prvej svetovej vojny, zapísaný symbolickými jedničkami 11.11.11.11: „Dnes sú opäť vo svete sily, ktoré si myslia, že vojna môže riešiť veci medzi národmi. Treba však jednoznačne povedať, že akýkoľvek zlý mier je lepší, ako tá najlepšia vojna.“ (Hrnko). Opraty drží Západ a my nakupujeme Black Hawky aby čísla obetí mohli rásť presnými poradovými číslami vojen a záznamami obetí kvôli prosperite svetovej ekonomiky. A chvále demokracie. Kde-kto hľadá spôsob ako ísť do Marakéša aby sme neprišli o priazeň Západu. Demokratický parlament, v ktorom „vládne ľud“ a nad ním samotný boh Dolár – sa zmôže akurát na to, ako vytvoriť definíciu „antisemitizmus“ versus „antislavizmus“. A nevyberie si na to ani symbolický dátum ale len neusporiadané čísla 26.11.2018.

No ale aspoň to. Hádam sa konečne dozvieme kto, čím a ako nám ubližuje.

Marta Slezáková

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Marta Slezáková

Pridaj komentár

  & Časopis