O tom, že inflácia je makroekonomický ukazovateľ, ktorá je odrazom narastajúcich cien tovarov a služieb, spôsobujúci tiež pokles kúpnej sily peňazí, väčšina z nás vie. K inflácii dochádza z viacerých dôvodov akými sú viac peňazí na trhu ako je objem tovarov a služieb, či keď je na trhu dopyt väčší ako je ponuka a takto by sme mohli pokračovať. Keďže pri inflácii ide vždy o peniaze, pokladáme infláciu za monetárnu kategóriu menovej politiky centrálnej banky, na ktorej percento majú vplyv predovšetkým jej úrokové sadzby. Samotná inflácia sa meria indexom spotrebiteľských cien tovarov a služieb v spotrebnom koši domácností alebo tiež dôchodcov. Čo nás pri terajšom percente inflácie prekvapuje je, že spomínané teoretické východiska nekorešpondujú s terajšími praktickými závermi. Inflácia už začala klesať, dokonca atakuje inflačnú cieľovú hranicu centrálnej banky ale z jej strany k znižovaniu úrokových sadzieb nedochádza. Dôvodom je, že vraj úrokové sadzby centrálnej banky dokážu ovplyvniť len jadrovú infláciu do ktorej sa nepočítajú ceny potravín a energii, ktoré sa najviac v minulosti podieľali na jej percente, čo z dôvodu, že klesajú už neplatí. Na budúci vývoj jadrovej inflácie sa ECB pozerá s nedôverou, keďže štrajky v takmer vo všetkých sektoroch ekonomiky ako aj vo väčšine krajín EÚ sa týkajú vždy mzdových požiadaviek štrajkujúcich, ktoré sa tak na jadrovej inflácii podieľajú najviac aj preto, že nie sú v súlade s rastom produktivity práce.
Dopyt po zlate zvyšuje enormne jeho cenu
O tom, že niečo nie je v poriadku s terajšími úrokovými sadzbami svedčí aj cena zlata, ktorá je dnes na historickom maxime, čo vzhľadom k úrokovej sadzbe, nemôžeme pokladať za štandard. Cena zlata býva obyčajne vyššia vtedy, keď úrokové sadzby klesajú a opačne. Prečo to dnes neplatí, môžeme len špekulovať ale jeden z dôvodov môže byť klesajúci záujem o americké štátne dlhopisy z dôvodu narastajúceho deficitu štátneho rozpočtu vo výške 33 bilióna amerických dolárov, ktorého ročné splácanie už stojí amerických daňových poplatníkov cca 900 miliónov ročne. S hromadným výpredajom amerických štátnych dlhopisom začala aj čínska centrálna banka, ako jeden z ich najväčších veriteľov, čo môže súvisieť nielen s americkým deficitom ale aj so špekulatívnymi závermi letného summitu rozšíreného spoločenstva BRICS, ktorý otvorene diskutuje o vznik novej svetovej rezervnej meny, čo môže vážne zasiahnuť do postavenia amerického dolára, v pozícii svetovej rezervnej meny. Otázkou však ostáva čo sa bude diať keď americké dlhy sa budú zvyšovať, či bude záujem kupovať americké štátne dlhopisy na dlhšie obdobie a za akú cenu. O nákupy väčšieho objemu zlata prejavil záujem aj Aleš Michl, guvernér Českej národnej banky, keď povedal, že po skončení svojho funkčného obdobia guvernéra, chce v sejfoch ČNB mať minimálne 100 kg zlata.
Ekonomika komerčných nehnuteľností klesá
Dňa 6.júna tohto roku sa uskutoční zasadnutie guvernérov ECB na ktorom sa očakáva prvé tohtoročné zníženie úrokovej sadzby, ktorá už takmer rok je 4,5 percenta. Ak tomu dôjde, budeme zvedaví či z dôvodu rastu inflácie alebo aj z iných dôvodov ako trebárs zníženie nákladov na hypotéky alebo aj úverov pre firmy, ktorých prípadné nesplácanie môže pre menšie banky byť existenčným rizikom predovšetkým v prípade, že najviac peňazí majú požičaných do výstavby komerčných nehnuteľností určených na prenájmy, keďže ich percento obsadenosti z rôznych dôvodov stagnuje. Problémy už aj avizujú realitné fondy s poklesom doterajšej ich výnosnosti.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.