Strana zelených na Slovensku sa pokúša o svoju renesanciu

Add Comment

Za európske strany sa považujú „federatívne“ združenia národných strán pracujúce podľa „federatívneho“ (predstih pred alternatívou európskej federácie?) kľúča a pravidiel, ktoré, ako politické strany, existujú vo väčšine členských štátov EÚ a majú rovnakú orientáciu a ciele; vytvárajúc v Európskom parlamente jednotlivé frakcie.

Ultraliberálny a ultraľavicový neomarxizmus

Európska a slovenská strana zelených je politická skupina presadzujúca environmentálnu zodpovednosť, slobodu jednotlivca (individuálny liberalizmus, individuácia ľudských práv a práv), inkluzívnu demokraciu (priama demokracia), rasovú, etnickú, národnú a národnostnú rozmanitosť, multikulturalizmus, rodovú ideológiu (polyrodovosť, rodová rovnosť a práva LGBTI jednotlivcov a skupín), globálny trvalo udržateľný rozvoj, nenásilie a pokojnú kultúrnu revolúciu (na pozadí údajnej neodarwinistickej „sociálnej evolúcie“).

Strana zelených Slovenska patrí do frakcie Zelení/EFA, do skupiny zelených (Európska slobodná aliancia). Pred rozdelením Česko-Slovenska bola zaregistrovaná 30. 3. 1990 ako slovenská strana so sídlom Bratislava – Staré Mesto pod názvom Zelení – strana národnej prosperity. V role samostatnej parlametnej strany neuspela. S malými úspechmi pôsobila v koalíciách (SDK, SDĽ, SMK a SOP v roku 1998). V roku 2002 v parlamentných voľbách neuspela, v rokoch 2006 až 2016 nekandidovala. V prvých voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 neuspela, vo voľbách v roku 2014 nekandidovala. Zelení a ich zelené alternatívy sú riadnymi členmi Európskej strany zelených a Global Greens, s programami mieru, ekológie prírody, životného prostredia, feminizmu, pohlavného a rodového sebaurčenia liberálnej a ultraliberálnej, najmä ľavicovej a ultraľavicovej neomarxistickej proveniencie. Partnerskou stranou v Česku je Strana zelených (Stropnický ml.).

Agenda pohlaví, rodov a práv LGBTIQ (…) osôb a skupín

Za zmienku stojí, že za Stranu zelených v roku 2009 kandidovala Ing. Oľga Pietruchová, vedúca Odboru rodových rovností MPSVaR ako aktivistka za práva osôb a skupín LGBTI, rodovú rovnosť žien a rodovú ideológiu. Títo europoslanci potom riešia návrhy Európskej komisie, v ktorých eurokomisári predkladajú správy typu Lunacek, Estrella, Tarabella, Ferrara a podobné, o. i. aby mladučké dievčatká mohli vládnuť svojmu telu antikoncepciou a po jej zlyhaní absolvovať potrat aj bez vedomia svojich rodičov. V útrobách „zelených“ sa skrývajú aj zástancovia rozličných sexuálnych deviácií, ktoré sa snažia o priznanie štatútu normality na pozadí údajných prirodzených ľudských práv a o akceptáciu väčšinovou spoločnosťou. Toto ale vo svojich politických programoch priamo a explicitne nemajú.

Strana zelených predstavuje ultraliberálnu ľavicu, sčasti pravicovej, no v oblasti ľudských práv najmä ľavicovej neomarxistickej proveniencie. V priaznivých podmienkach pre ideológiu multikulturalizmu, rodovej rovnosti a ekológie životného prostredia v rámci EÚ a globalizácie sa pokúša o svoju renesanciu. Jej budúcou voličskou základňou, prípadne „jadrom“ členskej základne – budú priaznivci z prostredia ľudsko-právnych mimovládok, dúhového aktivizmu, frontu za rodovú rovnosť a práva žien a, samozrejme, herci, hudobníci či celebrity z prostredia masovej pop kultúry, verejného spoločenského života a biznisu. Zákon o mimovládkach neziskovkám zakazuje vykonávať akúkoľvek politickú činnosť, čo ale „tretí sektor“ porušuje a prokuratúra a ministerstvo vnútra tolerujú.

Program rozpustenia tradičnej rodiny v „alternatívach“

Slovenská strana zelených sa pokúša o svoju renesanciu a už teraz začala so svojou prípravou na ďalšie voľby do NR SR a do Európskeho parlamentu. Z jej programového vyhlásenia, v časti ľudské práva, možno vyčítať „rešpektovanie práv národnostných, etnických a iných menšín v zmysle medzinárodných právnych noriem“. Pokiaľ ide o „iné menšiny“, také neexistujú – existujú len tie, ktoré boli definované a ukotvené v medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch a v Charte práv EÚ (etnické, národnostné a podobne).

Zelení sa spolu s ľudsko-právnymi mimovládkami pokúšajú o zavedenie pojmu „sexuálna menšina“ a o jej posunutie do režimu medzinárodného práva a dikcie Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak nie homosexuálne manželstvá, tak aspoň dočasne registrované partnerstvá párov rovnakého pohlavia (salámová metóda), následne adopcia detí a potom znova „útok“ s cieľom zaviesť inštitút manželstva pre páry rovnakého pohlavia. Cieľom je zhodiť z piedestálu majestát vzťahu muža a ženy a tradičnú rodinu založenú na takomto manželstve „rozpustiť“ v alternatívach.

Juraj Režo
Ako a eko ďalej? Okrídlené „Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou“ je nenaplnená hypotéza „Veľkého Novembra“. Lož je rýchlejšia, pravda ju spravidla stíha pomalšie. Pravda je pravda, lož je lož. Nič medzitým. Pod pätou pravdy klíči pochybnosť. Liberálna demokracia je dvojhlavá hydra, lož sprava i zľava. Obe produkujú zlo. Na ceste k tretej totalite. Anonymná a netransparentná demokracia spochybňuje samú seba ako demokraciu.
Hypotéza: Ideálna agora (nie matrix) pozná osobné súkromie ale nepozná anonymitu vo verejnom priestore v záujme agory. Chcem veriť, že spoločnosť je tehotná zmenou, ak platí, že žena nemôže byť len trochu a iba kde-tu tehotná. Ak sa sama, ktorá je ovládaná zlom, nebude zmene brániť, lebo, mnohí ľudia robia všetko preto, len aby sa vyhli sami sebe... Verím, že zmena systému je možná bez násilia, bez jedinej kvapky krvi, mierovou a pokojnou cestou. Bez majdanizácie Slovenska. Krvavých revolúcií bolo viac, než dosť, a všetky sa vzájomne požrali.
Naša „nežná“ potrebuje reparát. Už 26 rokov... Ukradli nám ju. Nechali sme si... Som ideologický, politický a náboženský abstinent. Nevolič už od prvého kola prezidentských volieb. Svoje ostatné ľudské a občianske práva si ale nenechám vziať. Relatívne slobodný a nezávislý, aj preto, čas od času cestujúci bloger. :-)

Pridaj komentár

  & Časopis