Rôzne formy otroctva, poddanstva či nútenej práce existovali na celom svete pred rozvinutím transatlantického obchodu s otrokmi v 16. storočí. No tieto systémy nútenej práce sa vo všeobecnosti od toho transatlantického líšili mohutnosťou, právnym stavom a rasovými definíciami. Spoločenstvá Nového sveta od 16. do 19. storočia formovalo chápanie človeka ako majetku.
AFRICKÍ A INDIÁNSKI OTROKÁRI
Otroctvo bolo rozšírené v mnohých západo- a stredoafrických spoločenstvách už pred transatlantickým obchodom s otrokmi. Keď sa rôzne africké impériá, národy od malých po stredne veľké alebo príbuzenské skupiny dostali z politických či ekonomických príčin do konfliktu, bežne zotročili zajatcov z druhej skupiny, lebo ich vnímali ako outsiderov.
Vládcovia týchto spoločností mohli takýchto zajatcov aj predať. Západo- a stredoafrická elita a kráľova rodina sa spoliehali na svoje príbuzenstvo, pokiaľ ide o ochranu a udržanie majetku a statusu. Pred transatlantickým obchodom s otrokmi sa západoeurópske elity sústredili na držanie zeme v osobnom vlastníctve, aby zabezpečili svoje bohatstvo. No zem na západo- či stredoafrickom vidieku (mimo husto obývaných alebo riečnych oblastí) bola často k dispozícii na kultiváciu. Nebola rozdelená medzi vlastníkov, takže kontrolovať prácu bolo dôležitejšie. Tak či onak elity kontrolovali zisky z produktov, no rôzny dôraz na to, čo či koho vlastnili, utváral rolu otroctva v týchto oblastiach pred transatlantickým obchodom. Podľa akademikov sa v západnej Afrike nachádzalo niekoľko politicky decentralizovaných alebo neštátnych spoločenstiev. V nich bola najväčšou politickou jednotkou dedina alebo konfederácia dedín. V dedinách existovali autority, no nikto si nenárokoval miesto vládcu či monarchu. Podľa historika Waltera Hawthornea sa v tomto kontexte vládlo pomocou skupinového konsenzu. Mnoho týchto drobných, decentralizovaných spoločností odmietalo držanie otrokov.
S expanziou transatlantického obchodu s otrokmi od 16. do 19. storočia západo- a stredoafrické spoločenstvá zažili nárast potreby po otrockej práci. Na rozdiel od vlastnenia otrokov ako majetku, ktoré sa neskôr vyvinulo v Novom svete, otroci v západnej a strednej Afrike žili vo flexibilnejšom systéme príbuzenských skupín. Kto bol v tejto oblasti považovaný za otroka pred transatlantickým obchodom s otrokmi, mal väčšiu šancu sa počas svojho života oslobodiť, nemal práva definované na základe rasovej príslušnosti a nebol natrvalo odlúčený od svojej rodinnej siete alebo domovskej krajiny. Nárast významu plantáží v ekonomike Nového sveta viedol k extrémnejšiemu systému otrokov ako majetku, keď ich presúvali na značné vzdialenosti a predávali v masovom množstve. Ich stav bol poznačený konceptmi rasovej podradnosti, čo ovplyvňovalo aj ich potomkov.
Čo sa týka Indiánov, pred príchodom Európanov (ak nerátame Vikingov) žili rozličné kmene v najrôznejších sociálnych štruktúrach. Mnoho z týchto štruktúr zahŕňali formy otroctva alebo nútenej práce, keď Indiáni zotročili zajatcov kmeňa, s ktorým boli v konflikte, nútili k otroctvu v rámci triednej hierarchie svojho impéria alebo nútili k platbe poplatkov na preukázanie poslušnosti vodcovi. No tak ako západoafrické a stredoafrické otroctvo aj to indiánske fungovalo v príbuzenskejšom systéme oproti tomu, čo sa neskôr vytvorilo v Novom svete. V západnej Afrike aj v Amerike bolo teda otroctvo rozšírené dávno pred príchodom Európanov, no fungovalo v menšom meradle a značne sa líšilo od chápania otroka ako majetku, ktorý sa neskôr vyvinul v atlantickom svete.
ÚPADOK OTROCTVA PO PÁDE RÍMA
Otroctvo bolo v západnej Európe okrajovou záležitosťou celé storočia pred transatlantickým obchodom s otrokmi. Namiesto toho fungovali pracovné kontrakty, nútené práce a nevoľníctvo. Samozrejme, od čias rímskeho impéria až do raného stredoveku bolo možné zočiť zotročeného Európana v každom kúte kontinentu. Po kolapse rímskeho impéria (od roku 400 v severnej Európe) začala prax vlastníctva iných Európanov upadať. Tento úpadok nastal vďaka jedinečným náboženským, zemepisným a politickým okolnostiam v západnej Európe.
AUTOR: Karol Kardoš
