Pod záštitou podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara sa konala dňa 28.3.2026 v Hoteli Tatra v Bratislave odborná konferencia, ktorá sa pokúsila analyzovať význam členstva krajín Strednej a Východnej Európy v Európskej únii, ich postoje a definovať kroky potrebné pre samotné zachovanie ich existencie do blízkej budúcnosti, pretože suverenita znamená právo rozhodovať o svojej existencii.
V odbornej diskusii vystúpili domáce aj zahraničné osobnosti zo Slovenska, Česka a Poľska, konkrétne Tibor Gašpar, predseda strany PRO Jindřich Rajchl, poľský europoslanec a predseda Konfederácie Koruny Poľskej Grzegorz Braun, poslanec poľského sejmu za stranu Konfederácia Koruny Poľskej Roman Fritz, politológ Eduard Chmelár, slovenský politik maďarskej národnosti Gyorgy Gyimesi, expert na bezpečnostnú a obrannú politiku Jozef Viktorín, česká ekonómka a politička Ilona Švihlíková a politológ a poslanec NRSR Roman Michelko.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Paedr. Tibor Gašpar povedal, že Slovensko sa nachádza v bode, keď už nestačí len formálne deklarovať príslušnosť k Európskej únii, ale je nevyhnutné nanovo definovať jeho reálne smerovanie. Bez vnútornej rovnováhy a funkčného systému sa štát nedokáže stabilne rozvíjať.
Európska únia sa čoraz častejšie dostáva do rozporu medzi deklarovanými hodnotami a reálnou praxou. Priestor pre suverénne rozhodovanie štátov sa zužuje a mnohé rozhodnutia nereflektujú ich konkrétne podmienky. To vyvoláva otázku, či je súčasný model fungovania únie dlhodobo udržateľný. Zásadným problémom je aj ignorovanie globálnej reality. Svet sa mení a kľúčovými hráčmi sú dnes Čína, India či Rusko. Bez reálneho dialógu s týmito mocnosťami sa Európa oslabuje a stráca schopnosť reagovať na vývoj.
Energetika a hospodárstvo zároveň ukazujú, že bez pragmatického prístupu sa prijímajú rozhodnutia, ktoré majú priame negatívne dopady na ekonomiku aj životnú úroveň obyvateľstva. Ak má Európska únia fungovať, musí sa vrátiť k základnému účelu jej vzniku, rešpektovať suverenitu štátov, právny štát a zároveň akceptovať realitu multipolárneho sveta. Bez toho bude napätie medzi ideológiou a realitou len narastať. Zachovanie identity, kultúry a tradícií pritom nie je prekážkou spolupráce, ale jej základom.
JUDr. Jindřich Rajchl, predseda strany PRO vyjadril názor, že Európska únia sa čoraz viac vzďaľuje realite a namiesto racionálnej politiky presadzuje ideologické rozhodnutia, ktoré majú priame dopady na ekonomiku, aj život občanov. Drahé energie, rastúca regulácia a dôsledky Green Dealu oslabujú hospodárstvo a znižujú konkurencieschopnosť Európy.
Migračná politika ukazuje neschopnosť nastaviť jasné pravidlá a zvyšuje napätie v spoločnosti. Zároveň sa pod zámienkou ochrany presadzuje regulácia obsahu, ktorá zasahuje do slobody prejavu a vytvára priestor pre cenzúru. Rozhodovanie sa centralizuje, štáty strácajú suverenitu a finančné nástroje sa využívajú ako prostriedok tlaku. Do toho vstupuje rastúci vplyv mimovládnych organizácií, ktoré zasahujú do vzdelávania a hodnotového formovania spoločnosti, najmä mladých generácií. Je potrebné odstrániť strach, ktorý nás núti byť otrokmi korporácií Západu a začať rozhodovať o svojej budúcnosti samostatne.
Vystúpenie predsedu strany Konfederácia Koruny Poľskej Grzegorza Brauna upozornilo na fakt, že Európska únia sa čoraz viac odtrháva od reality a nahrádza ju ideológiou. Výsledkom sú rozhodnutia, ktoré oslabujú hospodárstvo, zvyšujú ceny energií a zasahujú každodenný život ľudí. Green Deal aj migračná politika podľa neho prehlbujú problémy namiesto ich riešenia.
Zároveň varoval pred obmedzovaním slobody prejavu a rastúcou kontrolou informácií, ktoré sa prezentujú ako ochrana, no v praxi znamenajú cenzúru. Kľúčovým problémom je strata schopnosti štátov samostatne rozhodovať a chrániť vlastných občanov. Braun zdôrazňuje význam spolupráce krajín V4 a potrebu brániť vlastné záujmy. Upozorňuje aj na systematické ovplyvňovanie verejnej mienky a mladých ľudí, na ktorom sa podieľajú aj mimovládne organizácie zasahujúce do vzdelávania a hodnotového nastavenia spoločnosti. Podľa neho ide o dlhodobý proces, ktorý vedie k oslabeniu identity a základov spoločnosti. Ak sa tento vývoj nezastaví, riešením musí byť odchod z Európskej únie.
Poslanec poľského sejmu za stranu Konfederácia Koruny Poľskej Roman Fritz plynulo nadviazal a pokračoval v tvrdeniach, že keby chceli elity Európsku úniu skutočne zlikvidovať, postupovali by presne tak, ako sa deje dnes. Zahraničná politika sa mení na konfliktný nástroj. Európa sa zapája do sporov, ktoré ju oslabujú, či už ide o vzťahy s Ruskom alebo o napätie voči iným veľmociam.
Ukazuje sa, že rozhodnutia prijaté po roku 2022 nepriniesli stabilitu, ale naopak prehĺbili krízu. Zároveň rastie tlak na spoluprácu mimo tradičných štruktúr. Objavujú sa snahy o prepojenie krajín V4 s Maďarskom, Srbskom a ďalšími partnermi, čo naznačuje hľadanie alternatívnych geopolitických smerov. Súčasná situácia smeruje k centralizovanej kontrole, ktorá obmedzuje slobodu rozhodovania štátov. Preto je podľa neho potrebné:
- zachovanie suverenity,
- návrat politiky k hodnotám,
- odmietnutie ideologických experimentov,
- posilnenie spolupráce v rámci V4 ako koordinovaného bloku
Diskusia s politológom doc. Mgr. Eduardom Chmelárom, PhD., slovenským politikom maďarskej národnosti Györgyom Gyimesim a expertom na bezpečnostnú a obrannú politiku PhDr. Jozefom Viktorínom potvrdila, že násilné neoliberálne reformy v Rusku v 90. rokoch mali na krajinu ešte ťažší dopad, ako vpád Hitlera a toto obdobie predstavovalo čas najväčšieho úpadku v moderných dejinách.
Zároveň zaznelo, že sila malých štátov je sama o sebe minimálna, no v spojení krajín V4 by bolo možné presadzovať vlastné postoje na pôde Európskej únie, a zároveň vytvoriť priestor pre spoločný hospodársky rast. Ten by bol možný aj v prípade vystúpenia z Európskej únie, alebo jej rozpadu, pokiaľ by štáty vystupovali ako jeden blok.
V diskusii zaznelo, že v Maďarsku existovala výrazná podpora Viktora Orbána, pričom kritika smerovala najmä k opozícii, konkrétne k hnutiu TISZA, ktoré bolo spájané s prehlbovaním napätia v spoločnosti. Zazneli aj obavy z možného zasahovania do volieb zo zahraničia, pričom reakcia Európskej únie bola vnímaná skôr ako politický tlak než vecné riešenie. György Gyimesi v tejto súvislosti upozornil na zhoršovanie bezpečnostnej situácie a absenciu reálnej stratégie. Zdôraznil potrebu koordinácie krajín V4 a varoval, že bez spoločného postupu zostanú štáty regiónu vystavené vonkajším tlakom, pričom reakcie budú oneskorené a nedostatočné.
Pokiaľ ide o konflikt na Blízkom východe, najmä v Iráne, môže mať dlhodobý charakter. Podpora Izraela zo strany Spojených štátov a zapojenie ďalších aktérov zvyšujú riziko širšej destabilizácie regiónu, ktorý je kľúčový z hľadiska energetických zdrojov. Poukázali na dominantný vplyv Spojených štátov na svetové energetické toky a na to, že kontrola nad ropou a plynom zohráva zásadnú úlohu v geopolitike. Štáty bohaté na zdroje sa tak často stávajú predmetom mocenského zápasu. Prezident Donald Trump ľuďom nechtiac otvára oči, čím priamo poukazuje na podstatu Západu a „spoľahlivosť“ diverzifikácie zdrojov bez ruského trhu. Diskutujúci upozornili aj na možné zasahovanie do vnútorných procesov štátov vrátane volieb a na rastúci význam bezpečnostných otázok. V kontexte Ukrajiny zaznelo, že konflikt má nepochybne devastačné dôsledky pre Európu a nemala by byť jeho súčasťou.
Energické vystúpenie českej ekonómky a političky doc. Ing. Ilony Švihlíkovej, PhD. zaujalo poukázaním na fakt, že ekonomická suverenita bola po roku 1989 výrazne oslabená vplyvom vonkajších aktérov, najmä Londýna a Washingtonu, čo viedlo k oslabeniu národných ekonomík. Zdôraznila potrebu obnovy hospodárskej stratégie postavenej na vlastných zdrojoch, najmä v oblastiach potravín, vody a energií. Kritizovala závislosť Európy od externých dodávok, vrátane dovozu LNG z USA, ktorý označila za neefektívny a nákladný. Upozornila že, že myslenie jednotlivých štátov zostáva uviaznuté v prežitých schémach, ktoré nereflektujú meniacu sa realitu.
Pripomenula, že „bitku musíme viesť, aj keď ju nevyhráme“, pretože ide o zápas o samotné prežitie našich národných, kultúrnych a morálnych hodnôt. Bez aktívneho odporu a snahy o zmenu sa podľa nej len prehlbuje strata kontroly nad vlastnými zdrojmi a smerovaním. Podľa nej dochádza k postupnému presunu globálneho vplyvu a k premene ekonomických a geopolitických vzťahov. Európa stráca schopnosť strategického rozhodovania a čoraz viac sa dostáva do pozície vykonávateľa cudzích záujmov. V súčasnosti potrebujeme politickú odvahu vedieť si predstaviť svet po zmene, ktorá neodvratne prichádza a preto potrebujeme politikov, ktorí ju mať budú. Súčasná EÚ sa zmenila a pôvodné ideály ekonomickej spolupráce zanikli.
Na záver celej konferencie politológ a poslanec NRSR Mgr. Roman Michelko vystúpil s myšlienkou, že právo veta v Európskej únii predstavuje jednu z posledných poistiek suverenity členských štátov. Varoval, že jeho oslabovanie smeruje k ďalšej federalizácii únie a predstavuje bod zlomu, po ktorom by sa rozhodovanie definitívne presunulo na nadnárodnú úroveň.
Rekonštrukciu Európskej únie označil za nereálnu. Za bod zlomu považuje práve zrušenie práva veta, ktoré by znamenalo definitívny prechod k federalizovanému modelu. V takom prípade by podľa neho vystúpenie z Európskej únie prestalo byť len politickou témou a stalo by sa reálnou alternatívou.
Z vystúpení jednotlivých rečníkov je teda zrejmé, že súčasný model fungovania Európskej únie sa dostáva do čoraz väčšieho napätia medzi ideologickým smerovaním a reálnymi potrebami štátov a ich obyvateľov a jediným riešením, na ktorom sa zhodli všetci diskutujúci, je jej opustenie.
Konferencia Suverénna politika suverénnych štátov v Strednej Európe otvorila viacero zásadných otázok, no najmä načrtla riešenia výziev, v ktorých sa nachádzajú štáty Strednej a Východnej Európy v područí Európskej únie, či v rýchlo sa meniacej geopolitickej situácii vo svete. Môžeme jednoznačne povedať, že bola výzvou k aktívnemu prístupu, ktorý si vyžaduje politickú odvahu, strategické myslenie a ochotu niesť zodpovednosť za budúcnosť vlastných štátov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.