Parlamentné voľby vo Švédsku ukončili osemročnú vládu premiéra Fredrika Reinfeldta a jeho pravicovej Umiernenej koaličnej strany. Voľby zároveň ukázali nálady a postoje švédskej verejnosti, ktorá vyniesla ortieľ nad ekonomickým liberalizmom s takzvanou pravicovou politikou v prospech najväčších trhových hráčov a nad zhubnou multi-kulti politikou. Napriek dobrému stavu ekonomiky a tomu, že Švédsko úspešne zvládlo finančnú krízu, Švédi dávajú znovu prednosť sociálnodemokratickému modelu, ktorý dominoval domácej politike dlhé desaťročia.
Voliči vystavili pravičiarom z Reinfeldtovho kabinetu účet za politiku privatizácie štátnych spoločností, znižovania daní a zároveň sociálnych dávok, čo znamenalo odklon od sociálneho štátu. Podľa kritikov neoliberálnych ekonomických experimentov to viedlo k výraznému zväčšovaniu priepasti medzi bohatými a chudobnými a k zhoršeniu kvality vzdelávacích zariadení, zdravotnej starostlivosti a domovov pre seniorov.
Švédi vo voľbách ukázali, že anglosaská tendencia vlády jedného percenta najbohatších v podobe trhového hyenizmu, v ktorej silnejšia a väčšia hyena požiera všetkých naokolo a presviedča ostatných, že si to zaslúži vďaka svojej výnimočnej schopnosti a lenivosti ostatných, je stále vzdialená švédskej tradícii a hodnotovému rebríčku. Preto vyhrali sociálni demokrati Stefana Löfvena, ktorý bude pravdepodobne poverený zostavením novej vlády. Jej zostavenie nebude ľahké, pretože Švédi zvolili za tretiu najsilnejšiu stranu Švédskych demokratov, protiprisťahovelecké hnutie, s ktorým nechce žiadna z tradičných strán spolupracovať. Politika multi-kulti a sociálneho zvýhodňovania prisťahovalcov z tretieho sveta neprispela k vzájomnému obohacovaniu kultúr, ale naopak vystupňovaniu napätia, koniec koncov tak ako všade inde.
Švédski demokrati získali asi 13 percent hlasov, zatiaľ čo v minulých voľbách len necelých šesť percent. Ich predseda Jimmie Åkesson vyhlásil: „Teraz sme pánmi hry. Evidentne nás ostatné strany budú musieť odteraz brať na vedomie. Treba vládnuť krajine a bude to ťažké, ak nebudú ochotní s nami hovoriť.“ Sedem ostatných parlamentných strán doteraz odmietalo rokovania so Švédskymi demokratmi, ktorí by podľa verejnoprávnej televízie SVT mali v parlamente obsadiť namiesto 20 až 47 kresiel.
Švédskymi výzvami sú stav ekonomiky a verejných financií, no zároveň nespokojnosť s veľmi ústretovou prisťahovaleckou politikou.
Zdroj: ČTK, DPA, AFP, Dagens Nyheter, Reuters, Expressen