Svet vstúpil do éry „globálneho vodného bankrotu“, ktorý poškodzuje miliardy ľudí, uvádza sa v správe OSN.
Nadmerné využívanie a znečisťovanie vody sa musí začať urýchlene riešiť, uviedol hlavný autor správy, pretože nikto nevie, kedy sa celý systém zrúti, čo bude mať dôsledky pre mier a sociálnu súdržnosť.
Všetok život závisí od vody, ale správa OSN zistila, že mnohé spoločnosti už dlho spotrebúvajú vodu rýchlejšie, ako sa dokáže každoročne doplniť v riekach a pôde, a tiež sa nadmerne využívajú alebo ničia dlhodobé zásoby vody vo vodonosných vrstvách a mokradiach.
V správe sa uvádza, že nás to priviedlo k vodnému bankrotu, keďže mnohé vodné systémy prekročili bod, kedy by sa dali obnoviť na pôvodnú úroveň.
Profesor Kaveh Madani, ktorý viedol správu, uviedol, že hoci nie každá krajina je v bankrote kvôli nedostatku vody, svet je prepojený obchodom a migráciou a dostatok kritických systémov už prekročilo túto hranicu na to, aby sa zásadne zmenilo globálne vodné riziko.
V správe sa uvádza, že od roku 2010 prudko vzrástli konflikty o vodu.
Veľké rieky, ako napríklad Colorado v USA a systém Murray-Darling v Austrálii, sa časť roka nedostali až do mora. V niektorých z najhustejšie osídlených riečnych povodí sveta, vrátane Indu, Žltej rieky a Tigrisu a Eufratu, rieky pravidelne vysychali skôr, ako sa dostali do oceánu.
Zmenšovali sa aj jazerá, od jazera Urmia v Iráne až po Saltonské more v USA a Čadské jazero. Trpela divoká zver rovnako ako ľudia, pretože ľudia „kradnú“ vodu z prírody, povedal Madani.
Eskalovali aj núdzové situácie, keď mestám dochádza voda, ako napríklad v indickom Chennai.
V správe sa uvádza, že polovica veľkých jazier sveta sa od začiatku 90. rokov zmenšila. Dokonca aj vlhké krajiny, ako napríklad Spojené kráľovstvo, boli ohrozené kvôli závislosti od dovozu potravín a iných produktov závislých od vody.
Nadmerné využívanie podzemnej vody spôsobovalo pokles miest na celom svete, pričom Rafsanjan v Iráne klesal o 30 cm ročne, Tulare v USA približne o 28 cm ročne a Mexico City približne o 21 cm ročne. Medzi ďalšie postihnuté veľké mestá patrili Jakarta, Manila, Lagos a Kábul.
Medzi najviditeľnejšie znaky tohto vodného bankrotu patrí podľa správy 700 prepadlín, ktorými je posiata husto obrábaná nížina Konya v Turecku.
„Táto správa hovorí nepríjemnú pravdu: mnohé kritické vodovodné systémy sú už v bankrote,“ povedal Madani z Inštitútu pre vodu, životné prostredie a zdravie Univerzity OSN.
„Je to mimoriadne naliehavé, pretože nikto presne nevie, kedy sa celý systém zrúti.“
Rozsah problému je podľa správy globálny. Takmer tri štvrtiny svetovej populácie v súčasnosti žijú v krajinách klasifikovaných ako krajiny s nedostatkom vody alebo s kritickým nedostatkom vody.
Podľa zistení správy približne 4 miliardy ľudí zažívajú vážny nedostatok vody aspoň jeden mesiac ročne.
V pobrežných oblastiach nadmerné čerpanie umožnilo prenikanie morskej vody do zvodnených vrstiev, čím sa podzemná voda stala po celé generácie nepoužiteľnou. Vo vnútrozemských poľnohospodárskych oblastiach spôsobil klesajúci stav podzemnej vody prepadliny, zrútenie pôdy a stratu úrodnej pôdy.
Ľudstvo tiež znižuje množstvo dostupnej vody ničením prírodných zásobární, ako sú mokrade, a znečisťovaním vodných tokov. Mokrade s rozlohou rovnajúcou sa celej Európskej únii boli za posledných päť desaťročí vymazané, uvádza sa v správe.
Približne 70 % sladkej vody odoberanej ľuďmi sa použilo na poľnohospodárstvo, ale Madani povedal: „Milióny farmárov sa snažia pestovať viac potravín zo zmenšujúcich sa, znečistených alebo miznúcich vodných zdrojov. Napríklad bankrot v Indii alebo Pakistane znamená aj vplyv na vývoz ryže do mnohých miest po celom svete.“
Viac ako polovica svetových potravín sa vypestovala v oblastiach, kde zásoby vody klesali alebo boli nestabilné, uvádza sa v správe.
Madani povedal, že opatrenia na riešenie bankrotu v oblasti vody ponúkajú šancu zjednotiť krajiny v čoraz fragmentovanejšom svete.
„Voda je strategickou a nevyužitou príležitosťou pre svet vytvoriť jednotu v rámci národov aj medzi nimi. Je to jedna z veľmi vzácnych tém, na ktorej dôležitosti sa zhodujú ľavica aj pravica, sever aj juh.“
Správa vyzýva na zásadnú zmenu spôsobu ochrany a využívania vody na celom svete.
To by zahŕňalo obmedzenie práv a nárokov na odber vody, aby sa zodpovedalo dnešným zníženým zásobám, a transformáciu odvetví náročných na vodu, ako je poľnohospodárstvo a priemysel, prostredníctvom zmien v pestovaní plodín, efektívnejšieho zavlažovania a menej plytvajúcich mestských systémov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
(1) Damian Carrington: Era of ‘global water bankruptcy’ is here, UN report says, theguardian.com, 20.01.2026
(2) World Living Beyond Its Means: Warns UN’s Global Water Bankruptcy Report, globalissues.org, 20.01.2026
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.