Aby sme pochopili Putinovu alternatívnu víziu sveta, musíme pochopiť v akej reálnej situácii sa nachádza Ruská federácia. Na jar toho roku sa začala otvorená agresia USA proti Rusku na Ukrajine, v historickej kolíske Ruska, kde došlo k výmene legitímnej vlády za nelegitímnu a rozpútala sa miestna občianska vojna. V druhom kroku sa k tomu pridal priamy útok na ruskú ekonomiku vo forme sankcií zameraných na totálne ekonomické podriadenie Ruska. Do tejto dominantne ekonomickej a informačnej vojny zo strany USA sa zapojili aj štáty EÚ.
Existujúci systém generovania zisku v Rusku i vo svete je momentálne naviazaný na emisiu amerického dolára. To reálne znamená, že koľko ten-ktorý štát z tohto zisku dostane, do určitej miery určujú USA. Rusko je súčasťou brettonwoodského menového systému z roku 1945, na ktorom sa s USA na sklonku vojny dohodlo 44 členov Spojených národov. Jeho nástrojmi sú Svetová banka, Medzinárodný menový fond, GATT/WTO. Tento systém je však z dôvodu neobmedzenej emisie amerického dolára a opakovaných kríz, zasahujúcich americkú a teda automaticky aj celosvetovú ekonomiku, ohrozený.
V snahe zachovať ho pri živote USA momentálne vedú geopolitickú vojnu s Čínou a EÚ a elity týchto krajín sa nepriamo usilujú americkej hegemónii brániť. Rusko je v tejto situácii jediná krajina, ktorá otvorene vystupuje ako verejný kritik a oponent USA. Preto naň USA uvalili ekonomické sankcie. Všetky ostatné dotknuté štáty sú ticho. Vrátane Číny.
USA sú ekonomicky a finančne globálnou veľmocou, pretože sú postavené na dolárovej ekonomike. Dolár sa opiera o silu celosvetového finančného systému, ktorý je konvertibilný voči doláru. USA preto majú prostredníctvom dolára všetky nástroje na obmedzovanie investičných možností Ruska a jeho vytláčanie z trhov EÚ (ročný objem obchodu Ruska s EÚ predstavoval pred sankciami 400 – 500 miliárd eur). O čo bude mať Rusko menší trh, o to bude mať obmedzenejšie možnosti rozvoja svojej ekonomiky a o to väčší bude trh USA.
Sankcie USA proti Rusku sú zamerané na zredukovanie trhu, na ktorom Ruská federácia operuje. Preto bolo jedným z hlavných cieľov USA zrušiť tranzit zemného plynu do EÚ a celkovo vytlačiť Rusko z európskych trhov.
Aké má Rusko v takejto situácii možnosti? Po prvé, môže zostať v globálnej dolárovej schéme a čakať, že sa mu možno ujde nejaký podiel z toho, čo dolárový systém dovoľuje jednotlivým štátom zarábať, ale táto cesta je uzavretá sankciami a je veľmi malá nádej, že dominantne proamerický Západ sankcie proti Rusku zruší. Alternatívna cesta je začať budovať regionálny ekonomický systém, ktorý sa v nových podmienkach vážnejšej krízy celosvetovej dolárovej domény začne stávať rentabilnejším.
A to sa deje. Rusko si uvedomilo, že toto je pre neho jediná cesta v situácii, kde je stále ťažšie konkurovať dolárovej celosvetovej ekonomike, najmä keď je štát obmedzovaný sankciami priamo z centra riadenia takéhoto sveta.
To je dôvod zvýšenej spolupráce Ruska najmä s krajinami v Ázii, ale aj s krajinami BRICSu, teda so štátmi s najdynamickejšou ekonomikou v súčasnom svete. Inými formátmi sú fórum Ázijsko-pacifickej ekonomickej spolupráce a tiež G20. Založenie Rozvojovej banky v rámci BRICSu a Rezervného fondu valút pre nepredvídateľné situácie (Contingent Reserve Arrangement) vo výške 200 miliárd dolárov, sú konkrétnymi krokmi pri vytváraní alternatívy voči americkej hegemónii. Zároveň si Rusko uvedomuje, že aby takúto situáciu prežilo, musí reštrukturalizovať svoj monetárno-fiškálny systém a musí radikálnejšie budovať svoj priemysel, ktorý musí byť nevyhnutne zameraný na technologické inovácie.
A práve rozvíjajúca sa spolupráca s Áziou a BRICSom, ktorú paradoxne americké sankcie ešte viac stimulujú a podporujú, je významným ekonomickým frontom. Iba BRICS a fórum Ázijsko-pacifickej ekonomickej spolupráce samotné umožňujú Rusku konsolidovať svoju ekonomiku a otvárajú pre neho investičné programy, ktoré krajina nevyhnutne potrebuje pre preformátovanie a zmodernizovanie svojej ekonomiky. Ďalšou cestou je užšia spolupráca s Čínou, do ktorej Rusko a Čínu tlačí nerozumná politika USA zameraná na samostatné oslabenie Číny v Ázii a Ruska voči Európe.
Ak sa človek rozhodne spätne prečítať z konania prezidenta Putina jeho víziu sveta a víziu budúcnosti medzinárodnej komunity, vynorí sa pred ním koncepcia, ktorá sa opiera o tieto body:
- Znovunastolenia pravidiel v medzinárodnej politike.
- Rešpektovanie medzinárodného práva a suverenity štátu ako najvyššej hodnoty.
- Prechod od unipolárneho sveta k multipolárnemu, zohľadňujúcemu vznik nových veľmocí a preformátovanie svetovej ekonomiky. Svetová ekonomika sa transformuje od jednovalutového modelu s nekontrolovanou emisiou centrálnej rezervnej meny (dolára) na pravdepodobne viacvalutový model, v podobe koša viacerých rezervných mien, na základe vzájomne dohodnutého a všeobecne akceptovaného kľúča.
- To si bude vyžadovať inovatívne formy medzinárodnej spolupráce pri budovaní nového multipolárneho sveta.
- Pravdepodobne to povedie k decentralizácii ekonomík spolu s ich regionalizáciou, kde akcent ekonomického rozvoja bude na regionálnej a nie globálnej úrovni.
- Uvedený model bude pravdepodobne rešpektovať posun ťažiska centrálnej svetovej civilizácie do ázijsko-pacifickej oblasti, čo sa už fakticky deje.
Je zrejmé a sami najbližší kolegovia prezidenta Putina, napr. jeho ekonomický poradca Sergej Glazjev, to explicitne potvrdzujú, že v tejto Putinovej vízii absentuje ideologická koncepcia pre budúci svet. Bude treba dotvoriť chýbajúci koncept systému civilizačných hodnôt, ktoré by mali byť nadnárodné a nadčasové a budú nevyhnutné ako základ pre návrat k univerzálnym pravidlám medzinárodného mierového spolunažívania a spolupráce medzi národmi. Táto ideologická koncepcia bude nevyhnutná nielen pre napredovanie svetovej civilizácie ako celku, ale aj pre rozvoj regionálnych subcivilizácií. Vývoj sveta naznačuje jej pravdepodobné rysy:
- Návrat k civilizačným duchovným hodnotám, ktoré z titulu multikultúrnej pestrosti súčasnej svetovej civilizácie budú smerovať k nadnáboženskej podobe, prijateľnej pre všetky svetové kultúrne sféry, kde hlavným princípom a hodnotou bude suverenita duchovného smerovania jednotlivých štátov, resp. regiónov.
- Kostrou takéhoto usporiadania sveta bude pravdepodobne reštrukturalizované a rozšírené OSN. OSN bude pravdepodobne sformované do dvoch hlavných krídiel, politického a medzi-náboženského (resp. medzi-kultúrneho). Podstata reformy bude spočívať vo sfunkčnení pôvodného účelu OSN prostredníctvom komplexnejšieho zapojenia ľudskej komunity do svetového verejného diania. Zmení sa paradigma politického riadenia verejných záležitostí, od čistého riešenia problémov v politickej rovine sa prejde k celospoločenskej angažovanosti.
Prvú časť článku nájdete tu: Svetový poriadok verzus svetová anarchia, 1. časť
Druhú časť článku nájdete tu: Svetový poriadok verzus svetová anarchia, 2. časť