Pred viac ako polstoročím sa Pán prsteňov stal veľmi populárnym najmä medzi západnými študentmi a odvtedy ho zaraďujú medzi najpopulárnejšie romány 20. storočia. V roku 1999 ho zákazníci internetového kníhkupectva Amazon v hlasovaní vybrali za najvýznamnejšiu knihu tisícročia (čo je nefér, lebo sú to tri knihy). Hoci sa ich autor J. R. R. Tolkien inšpiroval starogermánskymi mýtmi, nórskou Eddou a podobne, obsahujú kresťanskú aj slobodomurársku symboliku. Mal prsteň moci svoj reálny predobraz?
Epický príbeh boja dobra so zlom v bájnej Stredozemi nadchol aj nášho exkolegu Mariána Benku (česť jeho pamiatke), ktorý do Z&V napísal na rozlúčku článok Tolkienov odkaz: hrdinom sa môže stať každý, čiastočne dostupný aj na našom webe. Rád by som na tento aj Mariánov odkaz nadviazal širším rozborom symboliky príbehu. Sám som kedysi ledva potlačil výkrik, keď som v kníhkupectve zazrel ponovembrové vydanie českého prekladu Spoločenstva prsteňa, prvého dielu trilógie. Doma som potom lúštil elfské runy na bráne Morie. O tri desaťročia neskôr som možno rozlúštil aj tajomstvo prsteňa.
Kresťanská symbolika
Koncom roka 2017 publikoval portál Postoj rozhovor s prešovským kaplánom Pavlom Hraboveckým. Do rúk sa mu dostala kniha amerického filozofa Petra Kreefta s vysvetlením kresťanskej filozofie v Pánovi prsteňov. V Pánovi prsteňov môžeme nájsť kristovské črty vo viacerých postavách. „Keď sa na to pozrieme optikou trojitého úradu Ježiša Krista – kráľa, kňaza a proroka, tak Aragorn predstavuje práve kráľovský rozmer. Medzi najsilnejšie momenty patrí scéna, keď vstupuje do ríše mŕtvych, kde vojská zomrelých čakajú, kedy ich potomok Isildura povolá do boja, v ktorom očistia svoje meno a znovu získajú stratenú česť. Veriacemu človeku pri tejto scéne hneď napadá Ježišovo vstúpenie do predpeklia,“ komentuje Hrabovecký.
Gandalf zas predstavuje prorocký úrad. Posledným z troch úradov Ježiša Krista je úrad kňaza. „Predstavuje ho Frodo, ktorý na seba berie ťarchu prsteňa tak, ako Ježiš vzal na seba všetky naše hriechy a niesol ich spolu s krížom až na Golgotu… Ako obetný baránok sa obetuje za všetkých, ktorí dole zvádzajú boj. Frodo je zároveň aj mariánskou postavou, keďže rovnako ako Panna Mária na začiatku prijíma úlohu, poverenie, aj keď sám nevie, čo ho vlastne čaká,“ pokračuje kaplán. Sam zosobňuje maličkých, ktorých vyzdvihuje aj Ježiš. V tichosti pomáhal Frodovi, prijal poslanie toho druhého, a tým ukázal svoju veľkosť. V mnohých ženských postavách trilógie môžeme vidieť mariánske črty, či je to Arwen, Elbereth alebo elfská vládkyňa Lothlórienu Galadriel.
Okrem postáv sú v Pánovi prsteňov odkazy aj na rôzne sviatosti a sväteniny. Elfský chlieb lembas, ktorý hobiti dostali ako dar, je obrazom eucharistie. Nemal chuť, no dával im životodarnú silu, aby vytrvali na ceste. Pôsobivo je stvárnená aj ľútosť, kľúčový prvok sviatosti zmierenia. Keď Frodo prvýkrát stretne Gluma, povie Gandalfovi, že Bilbo ho mal radšej zabiť. Gandalf mu však odpovie: „Nevynášaj prirýchle súdy, nie je to škoda, ale milosrdenstvo.“ Ani nás Boh nezavrhuje, ale dáva nám novú šancu. A k tomu Gandalf ešte dodal: „Neviem to, ale cítim, že Glum ešte zohrá dôležitú úlohu.“ Každý hriešnik má až do poslednej chvíle šancu stať sa svätcom.
Tolkien uviedol, že jeho prvotným zámerom nebolo napísať náboženské dielo, ale postupne úmyselne posilňoval jeho náboženský rozmer. Bol hlboko veriacim katolíkom. Sám konštatoval, že Pán prsteňov je jeho najkatolíckejšia kniha. Jeho syn sa dokonca stal kňazom. „Pán prsteňov je, samozrejme, svojou podstatou náboženské a katolícke dielo, najprv azda nevedome, ale vedome počas revízie. Odstránil som preto v imaginárnom svete takmer všetky odkazy na čokoľvek, čo pripomína náboženstvo, kult a náboženskú prax. Náboženský aspekt je tu totiž vstrebaný príbehom a jeho symbolikou… mal by som byť vďačný najmä za to, že som bol od ôsmich rokov vychovaný vo viere, ktorá ma živila a učila všetko to málo, čo viem. Som dlžný matke, ktorá vytrvala vo svojom obrátení a zomrela mladá, najmä kvôli ťažkostiam, ktoré plynuli z jej chudoby,“ napísal jezuitovi Robertovi Murrayovi v decembri 1953.
Hrabovecký tvrdí, že Frodov „výstup na Golgotu“ predznamenáva cieľ, ktorým je nebo, i cestu, ktorou je nasledovanie Krista. Prsteň je symbolom zla, nositeľom poskytuje moc nad inými. Neviditeľný človek môže ľahšie kradnúť. Glum reprezentuje ľudí, ktorí prepadli závislosti. Navyše prsteň ponára človeka do prázdnoty sebectva. Frodo pochopil jeho ničivú moc, a preto sa ho chcel zbaviť, no zároveň si uvedomoval zodpovednosť za životy druhých a smerovanie Stredozeme. V príbehu nevidíme len boje medzi dobrým Spoločenstvom a zlým Mordorom, ale aj vnútorný boj v každej postave. Všetci sú pokúšaní, aj Frodo. Silu prsteňa nedokáže premôcť žiadna bytosť. Rovnako je to podľa Hraboveckého aj v kresťanskom učení – nikto nedokáže premôcť hriech, len Kristus svojou smrťou. Ak prsteň symbolizuje hriech, nemožno ho zničiť bez zásahu milosti. Záujemcov odkazujem aj na bakalársku prácu Křesťanské prvky ve stvořitelském mýtu Sředozemě J. R. R. Tolkiena.
Slobodomurárska symbolika
„Gandalf, Gandalf!… Vari nie ten chlapík, ktorý vždy v spoločnosti rozprával také skvelé historky o drakoch a ohyzdoch a obroch a zachránených princeznách a nečakanom šťastí synov vdov?“ pýta sa Bilbo hneď v prvej kapitole Tolkienovho Hobita, ktorého originál predchádzal Pánovi prsteňov. V slobodomurárskom slovníku sa píše, že titul syn vdovy sa vzťahuje na Hirama, staviteľa chrámu, a slobodomurári sa tak sami nazývajú, pretože po smrti váženého majstra sa jeho spolubratia postarali o jeho matku.
AUTOR: Milan Pullmann
