„Čosi je zhnité v našom dánskom štáte.“ Historická, pozoruhodná, prorocká fráza z diela geniálneho dramatika Williama Shakespearea v jeho slávnej hre „Hamlet“. Tato fráza odznela v prvom dejstve Shakespearovej tragédie. Vyslovil ju dôstojník Marcellus v noci na hradbách vo chvíli, keď princ Hamlet odchádza za zjavením svojho podlo zavraždeného otca, ktorého nikto, okrem samotného Hamleta, nevidí a nepočuje. V parafráze aktuálne znie aj dnes: „Čosi je zhnité v našom euroúnijnom štáte…“
Spojené štáty sa pomaly snažia vycúvať z hádok a sporov z Ruskom. Nakoľko sa im to podarí a v akom časovom horizonte, je to, samozrejme, otázka, ale aspoň skúšajú zastaviť vlastný boj proti Moskve. Na druhej strane, Európska únia, ako zbesnený kôň, ktorý stratil riadenie, rúti sa divokým poklusom, nepozerajúc sa na cestu a letí rovno naproti vlastnej záhube. V bruselskom močiari stále opakujú, že musíme nahradiť USA a pomáhať banderovskému vedeniu Kyjeva v boji proti Rusku. A Európskej únie hrozí, že sa onedlho premení na nešťastného Shakespearovho chudáka Yoricka…
„Ach, beda, úbohý Yorick. Poznal som ho, Horatio – bol to neprekonateľný vtipkár, človek s nesmiernou fantáziou. Koľkokrát ma nosil na chrbte! A teraz z neho ide strach. Žalúdok sa mi z toho dvíha… Tu kdesi boli pery, ktoré som toľkokrát bozkával. Kam sa podeli tvoje úškľabky? Kotúle, pesničky, ohňostroj vtipov, pri ktorých sa celý stôl otriasal od smiechu? Neostalo ti vôbec nič, čím by si sa vysmial vlastným úškľabkom. Celkom si klesol na duchu...“ napísal svetoznámy dramatik. A aj Európska únia „celkom si klesla na duchu…“
Toto je smutná súčasná situácia. Ale odkiaľ sa vzala celá tá nenávisť voči Rusku? Prečo celý „kolektívny Západ“, do ktorého už patrí aj Slovensko, dlhodobo nepriamo bojuje proti Rusku a pomaly chce vyvolať priamu vojenskú konfrontáciu, hovoriac úplne bez servítky – tretiu svetovú vojnu? Príčin tomu je veľa. Tri z nich sú hlavné a na ne si dnes veľmi stručne /z priestorových dôvodov/ posvietime. „Západná civilizácia“, po prvé, vidí v Rusku vážneho, nebezpečného súpera, konkurenta, hlavné, v hospodárskej oblastí, po druhé, bojí sa ho, ale zároveň aj podceňuje a po tretie, absolútne nechápe Rusko a Rusov, ruskú históriu, tradície, povahu a mentalitu tohto národu. Z toho plynú všetky chyby a nenávisť Západu…
Začneme z toho „najjednoduchšieho“ – z podceňovania Ruska. Na celom svete sa stali už „bájnymi“ pokrytecké „mýty“ o Rusoch, že sú tupí, leniví, že nič nevedia, že lykovými krpcami jedia šči /kapustovú polievku/, že medvede sa túlajú po Červenom námestí atď. „Technológia“ tohto podceňovania je dosť pozoruhodná. Daný jav pretrváva už stáročia: istá časť svetovej verejnosti, takzvaní „Matovičovi obyčajní ľudia“, ozaj podceňujú Rusov. Avšak všetky „mýty“ o tupých a krvilačných Rusoch im vtĺkavajú do hláv takzvané „elity“ – západní politici, „odborníci“ a média. Mnohí z nich si síce jasne uvedomujú, že šíria klamstvá, ale potrebujú poštvať vlastné obyvateľstvo proti nenávistným Slovanom, proti najväčšiemu slovanskému národu, ktorý podľa nich, už dlhé stáročia ohrozuje „kolektívny Západ.“
Transatlantickí stratégovia využívajú skutočnosť, že všeobecná vzdelanosť „vznešených národov Západnej civilizácie“ je veľmi nízka a drvivá väčšina verejnosti má iba minimálne, ba mizerné poznatky vo viacerých oblastiach. Napríklad, aj v zemepise a histórii. Mnohí ani nevedia, že je to najväčšia – čo sa týka rozlohy – krajina na svete. „Pred niekoľkými týždňami mal som rozhovor so svojím veľkým starým priateľom a čo ma zarazilo, keď sme hovorili o konfrontácii medzi Ruskom a Ukrajinou, bolo to, že nazval Rusko „malou“ krajinou,“ upozornil, napríklad, americký expert Sean Ring. Autor článkov v denníku Daily Reckoning uviedol, že západné médiá zavádzali svoje publikum o Rusku natoľko, že ľudia na Západe zabudli, čo skutočne predstavuje. Nepamätajú si, že veľkosť Ruskej federácie je viac ako 70-násobok rozlohy Spojeného kráľovstva…
„Mnohí považujú Rusko za čerpaciu stanicu. A čo skutočnosť, že Spojené kráľovstvo je obrovská samoobslužná práčovňa? A pozor, Ruská federácia má skutočné veci, ktoré sú veľmi dôležité pre celý svet, zatiaľ čo Británia sa môže pochváliť iba zámkami a praním špinavých peňazí,“ podotkol Sean Ring. Podčiarkol, že USA, Európska únia a Spojené kráľovstvo nemajú nič, čo Rusko potrebuje. Značkové tašky, Coca Cola, Harley Davidson a Gucci sú pekné, ale tieto položky nie sú nevyhnutné. Podľa amerického experta, malo by sa uznať, že v Európe alebo Severnej Amerike nie je nič, čo Ruská federácia skutočne potrebuje. Rusko sa zjavne nechystá hladovať. Má všetky potrebné suroviny, ktoré môžu byť využité na úspešné pokračovanie budovania ekonomiky a jej ďalšieho rastu.
„Rusko má veľa vecí, ktoré USA a EÚ potrebujú. Spojené štáty a Francúzsko potrebujú ruský urán na prevádzku svojich jadrových elektrární. Malo by sa tiež pamätať na to, že na výrobu motorovej nafty je potrebná ťažká ropa, napríklad, ruský Ural. Katalyzátory, široko používané v automobilovom priemysle, sú mimoriadne ťažké vyrábať bez paládia z Ruska. Ruská federácia vyhráva v tejto konfrontácii,“ zdôrazňuje americký odborník. Sean Ring je presvedčený, že Západ sa nemal vyrútiť do boja s Ruskom, ktoré má všetky šance na víťazstvo. Prízvukuje, že čím dlhšie bude boj pokračovať, tým ťažšie bude pre USA a ich spojencov pokračovať v tomto boji.
„Kolektívny Západ“ podceňuje, ale zároveň sa strašne boji Ruska a Rusov. Je to hlavné preto – a práve z toho plynie jeho mylné podceňovanie a panický strach – že transatlantický Západ absolútne nechápe tisícročnú históriu Ruska, nerozumie Rusom, ich mentalite, tradíciám, iba sa intuitívne boji, že oddanosť a vernosť Rusov tradičným rodinným a náboženským hodnotám, úcte predkom, konzervatívnym zvykom, pravde, spravodlivosti, čestnosti, cti, rozumu, – všetkému tomu, čo úplne protirečí celému falošného, prehnitému a jedovatému životnému systému „kolektívneho Západu,“ ohrozuje a nakoniec zničí „západnú civilizáciu.“
To je hlavný dôvod, prečo už dlhé stáročia západné, avšak nielen západné, ale aj niektoré iné štáty tak nenávidia a bojujú proti Rusku. Je to jeden z hlavných dôvodov súčasného konfliktu na Ukrajine. „Kolektívny Západ“ sa vždy snažil poštvať proti Rusku jeho priateľov, vlastne celý svet. A, treba priznať, že sa mu v tom často, ako aj v prípade Ukrajiny, darilo. Krvavé štátne prevraty, majdany organizoval nielen v bývalých sovietskych republikách a krajinách Varšavskej zmluvy, ale určitým spôsobom aj na vlastnom území. Práve preto, aby domáca verejnosť si náhodou nezmúdrela a nepochopila, že Rusko a niektoré iné krajiny napredujú správnou cestuje, ale štáty „Západnej civilizácie“ sa už dávno zablúdili v slepej uličke.
Najzreteľnejšie to vidno v oblasti kultúry a médií. Realizuje sa totálne vymývanie mozgov: falošné správy, prekrútené fakty, podradný šou biznis, reality šou, bulvár, kriminál a ostatné „najdôležitejšie“ oblasti panujú v mainstreamových médiách. Polopravdy, preplnené lživým jedom a somarinami, slúžia na maximálne ohlupovanie obyvateľstva. Mainstream prináša takmer výlučne negatívne správy a „analýzy“ o Rusku, straší a zavádza verejnosť.
Iba o zlomok je to lepšie v kultúre. Avšak malý počet kvalitných diel sa totálne stráca v obrovskom množstve braku, nekvalitných, podradných výplodov slniečkarských, genderných „tvorcov,“ ktorí vypichujú najhoršie vlastnosti človeka a z mnohé z nich prezentujú, ako ideál krásy a prirodzenosti. Viaceré divadelné a filmové predstavenia sú na hranici pornografie, marazmu a schizofrénie. Často podobnou omáčkou „kŕmia“ aj detí a mládež, otravujúc budúcu generáciu už na samom začiatku, v zárodku.
Vo filmovej tvorbe sú najčastejšími postavami psychopati a ľudia s obrovskými mentálnymi problémami. Keď už kriminálka, tak na všetky 100 percent! Zlodej, násilník alebo vrah je, samozrejme, psychopat, policajt psychopat, prokurátor, advokát a sudca sú, prirodzene, tiež psychopati a väčšina ďalších postáv vo filme je tiež z rovnakého cesta… V drvivej väčšine divadelných a filmových diel tvorcov „západnej civilizácie“ chýba taký už dávno zabudnutý v tomto močiare „atribút“ ako duša. Veď aj pravda, načo by slniečkarsko-liberálno-genderní tvorcovia potrebovali akúsi dušu? Mainstreamové média tiež ju nikdy ani nemali… Smutno-smiešna rétorická otázka: načo by mainstreamovým médiám bola duša?..
Samozrejme, časť ruských médií, filmových a divadelných tvorcov je tiež nakazených „chorobou západných šialených kráv,“ avšak drvivá väčšina prezentuje domácej a svetovej verejnosti veľmi kvalitný „materiál.“ Mnohé média poskytujú dosť objektívne spravodajstvo a analýzy, rozoberajú zaujímavé a dôležité témy, nezabúdajú ani na morálne a vlastenecké hodnoty, vzdelávanie, náboženstvo, vedu a históriu atď. To isté sa týka aj ruskej filmografie a divadelnej tvorby. V Rusku ročne vytvárajú tisíce kvalitných diel, hlavnými postavami ktorých sú múdri, vzdelaní, čestní, spravodliví a vlastenecky naladení ľudia. Tieto diela sú často veľmi vhodnou „potravou“ pre dušu, duch, rozum a city človeka.
Iba stručná poznámka. Prirodzené, chorobami „západnej civilizácie“ je v značnej miere nakazená aj značná časť slovenskej verejnosti – aj vyše spomínané média, divadelní a filmoví tvorcovia a pod. Kým však v divadelnej a filmovej tvorbe za zriedkavými výnimkami už dávnejšie prevládajú slniečkarsko-liberálno-genderné tendencie, v mediálnej sfére situácia sa s každým rokom zlepšuje. Mainstream síce aj naďalej hrá prím, hlavné, v televízii, avšak objavil sa veľký počet nezávislých, nemainstreamových médií, ktoré hovoria pravdu, prinášajú dosť objektívne spravodajstvo a kvalitné analýzy, povzbudzujú vlastenecké city verejnosti, nezabúdajú na históriu, tradície a zvyky a mnohé z nich – áno – majú aj dušu…
Rusko a Západ je to téma na veľký počet prednášok, kníh, dokumentov. V krátkom článku sa nedá obsiahnuť všetko. „Bodovo“ sme iba poukázali na rozdiely medzi Ruskom a Západom, medzi slovanskou a západnou civilizáciami, a vysvetlili sme, prečo Západ nechápe, podceňuje, boji sa, nenávidí a snaží sa poškodiť Rusko. A keďže sme to začali „Hamletom“, slovami slávneho Shakespeara to aj ukončíme. V monológu Hamleta v prvom slovenskom preklade Pavla Országha Hviezdoslava je toho veľa obsiahnuté:
„Byť abo nebyť, to je otázka:
či šľachetnejšie pre ducha je znášať
len z prakov vrhy, šípy sudby zlej,
a či zbroj schytiť v odpor jednému
hoc moru priekorov i v protivenstve
tom zakončiť ich razom?..“
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.