To, či bude chiméra uznaná za človeka, bude záležať od jej mozgu

Tagged With: , , , Add Comment

Génové manipulácie, klonovanie a ďalšie rozvíjajúce sa biotechnológie vyvolávajú čoraz viac etických, morálnych i právnych otázok. Preto sme v rámci doplnenia našej témy mesiaca požiadali o rozhovor Branislava Fábryho, právnika špecializujúceho sa na oblasť bioetiky. Branislav Fábry je docentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, a zároveň členom Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR. Rozprávanie s ním akoby pootváralo vrátka do blízkej či vzdialenej budúcnosti, keď už možno človek nebude tak celkom človekom v tej podobe, ako ho príroda stvorila.

Môže sa stať, že ľudia, ktorí sa budú chcieť vylepšiť a získať nejaké výhody, skončia ako nejaké monštrá, celé sa to zvrhne. Nie sú teda diskusie o dopadoch biotechnológií na spoločnosť predčasné?

Už v minulom roku sa viedla veľká diskusia o editácii genómu, pretože v Číne sa narodili dvojičky, pri ktorých sa editáciou genómu podarilo eliminovať gén zodpovedný za receptory HIV na bielych krvinkách. To znamená, že sa podarilo zabezpečiť imunitu jednej z týchto dvojičiek voči závažnému vírusu. Rovnako tak sa na viacerých zygotách, ktoré sa nenarodili, v minulosti podarilo odstrániť gén pre beta talasémiu, chorobu červených krviniek. V tejto súvislosti teda diskusia nie je predčasná, pretože konkrétne genetické pokusy sa už robia. Samozrejme, mnohé veci sú len v začiatkoch, ale vývoj postupuje veľmi rýchlo. V roku 1978 sa začalo s umelým oplodnením, v roku 1990 sa objavil Human Genom Project a kam sme sa dostali v súčasnosti? Štyridsať rokov po prvom umelom oplodnení už vieme editovať genóm, t. j. zasahovať do ľudského genómu. Ide o významný pokrok, vývoj však možno ide až prirýchlo, preto by sme o mnohých postupoch mali diskutovať, lebo by mohli spôsobiť nenapraviteľné škody. Mohli by skončiť ako určitá forma neslávne známych eugenických praktík.

Uviedol som príklad krvinkovej choroby beta talasémiu, najčastejšiu monogénovú chorobu na svete. Je dôkazom, ako sa ľudstvo prispôsobilo negatívnym vonkajším okolnostiam. Vo svete sa choroba rozšírila preto, lebo ľudia ňou trpiaci boli schopní odolať malárii, a preto úspešne prežívali v malarických oblastiach. Ak bola táto choroba v ľahkej forme, bola pre nich výhodou. Čo však, keď na jednej strane odstránime chorý gén beta talasémie, keď na druhej strane môže mať tento gén v organizme aj pozitívnu úlohu? Môže to viesť až k tomu, že zbavíme jednotlivcov alebo celý ľudský druh šance na prežitie. Veď to, čo sa vníma ako choroba, môže byť v určitých podmienkach komparatívnou výhodou prežitia.

Je dnes technicky možné upraviť niekomu gény bez toho, aby o tom vedel?

V štádiu zygoty, teda v raných štádiách vývoja preembria, je možné upraviť genetickú výbavu, takže jednotlivec nebude o zásahu do svojho genómu vedieť. Je to možné, dá sa to urobiť, hoci je to protiprávne.

Aj bez súhlasu rodičov?

Samozrejme, dá sa to obísť.

Tvárilo by sa to ako bežný lekársky zásah?

Pochopiteľne, je to späté s mnohými rizikami a zásahmi do základných práv jednotlivcov, ale technologicky to je možné.

Autor: Marián Benka

KÚPIŤ ZEM&VEK JÚL 2019

Marián Benka
Po predchádzajúcom pôsobení v rôznych tituloch ekonomickej tlače som napokon prešiel do redakcie Zem a Vek. Jednak preto, že som sa dostával k čoraz viac informáciám o pravej podstate a neudržateľnosti súčasného ekonomicko-politického systému. Jednak vďaka môjmu záujmu o prírodné duchovno, alternatívy všetkého druhu a vývoj spoločnosti ako takej.

Pridaj komentár

  & Časopis