Zvyšovaním úrokových sadzieb sa ECB snaží obmedziť spotrebiteľské výdavky a tak znížiť infláciu, čo sa jej pravdu povediac nie veľmi darí. Dôvodom je, že terajší inflačný šok nie je spôsobený len dopytom, ale aj faktormi, ktoré sú mimo dosah menovej politiky. S reštriktívnou menovou politikou začala najprv britská centrálna banka, potom americká a až nakoniec sa napokon „rozkývala“ aj európska centrálna banka. Nebudeme špekulovať či ECB zvyšuje úrokové sadzby len preto, že chce „bojovať“ proti inflácii, alebo preto, že nechce „znehodnotiť“ výmenný kurz eura? Čo jej vytýkame je, že úroky na úvery zvyšuje, ale nízke úroky na vklady domácnosti sú jej ľahostajné. Dôkazom je, že pokiaľ inflácia na Slovensku je 15,4 %, ale úroky na termínovaných vkladoch sú pod 0,5 %, zatiaľ v Česku je inflácia 16,2 % a úroky na termínovaných vkladoch sú 6 %. Keď už hovoríme o inflácii, tak na porovnanie v Poľsku je 17,5, Maďarsku 22,5, na Ukrajine 26,5 a v Rusku 12,0 %. Vyššie úroky sú aj príčinou zhoršovania podnikateľského prostredia s rizikom hospodárskej recesie, po ktorej hrozí riziko sociálnych nepokojov, na konci ktorých môže dôjsť aj k politickej nestabilite.
Cenovo- mzdová špirála infláciu zvyšuje
Zvyšovanie dolárových úrokových sadzieb má ale zásadný vplyv na všetky meny preto, že americký dolár je svetová rezervná mena a výmenný kurz dolára tak ovplyvňuje ich výmenné kurzy, čo má dopad na ich zahraničnú obchodnú bilanciu, na mieru inflácie a teda aj na ich zadlženosť. Pokiaľ ide o euro, tak jeho úrokové sadzby nevyhovujú všetkým členským štátom, čo vidíme aj na terajšej miere inflácie. Dôvodom sú nielen hospodárske cykly, ale čoraz viac aj ich závislosť na dostupnosti energetických zdrojov, keďže Slovensko je viac závislé na priemysle a exporte ako trebárs Španielsko, kde inflácia je jednomiestne číslo aj z dôvodu, že jej ekonomika je viac závislá na službách. Keďže zvyšujúce úroky na pokles inflácie akosi „nezaberajú“, kladieme si oprávnenú otázku, či centrálne banky nezdražujú peniaze viac ako rýchlo, keď ešte pred rokom 2019 svojou uvoľnenou politikou spôsobili obrovský nárast cien nehnuteľností a akciových indexov, ktoré vôbec neboli v súlade s hospodárskym rastom globálnej ekonomiky? Iná vec však je, či opakovaným zvyšovaním úrokových sadzieb skôr „nebojujú“ voči cenovo-mzdovej špirále, ktorá je ale odrazom nárastu miezd bez rastu produktivity práce, ktorá bude ďalším dôvodom prečo sa nebude inflácia znižovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.