Aby sme lepšie porozumeli prenikaniu kultúry spochybňujúcej ľudskú podstatu a identitu, musíme preniknúť hlbšie do myšlienkového sveta prívržencov okultných ideológií. V knihe o transhumanizme to sumarizujú aj dokumenty od ruskej autorky Oľgy Četverikovej.
Po objavení sa NBIC technológií dostal evolucionizmus do rúk účinné nástroje. V 80. rokoch 20. storočia vznikol v Kalifornii (tam je Silicon Valley aj centrum okultného hnutia New age) kultúrno-intelektuálsky prúd transhumanizmu, založený na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Výrazne ho ovplyvnil futurológ F. M. Esfandiary, ktorý vychádzal z Nietzscheho chápania človeka ako medzičlánku v evolúcii od opice po nadčloveka (nie náhodou je F. Nietzsche so svojím „človek je to, čo treba prekonat“ považovaný za hlavného inšpirátora transhumanizmu). V nadväznosti na to transhumanistu definoval ako „dočasného človeka“, bytosť so sebauvedomením vyvíjajúcu sa v „postčloveka“ – „potomka človeka“ modifikovaného do takej miery, že už nie je človekom. Medzi jeho hlavné znaky Esfandiary zaradil vylepšenie tela implantátmi, bezpohlavnosť, umelé rozmnožovanie a rozdelenú individualitu, čiže umiestnenie jeho vedomia a osobnosti v niekoľkých telách – biologickom a technologickom. Za transhumanistu začali považovať toho, kto sa pripravuje stať postčlovekom.
Ako ideový, kultúrno-intelektuálny smer sa transhumanizmus sformoval v 80. rokoch 20. storočia opäť v Kalifornii, odkiaľ pochádzajú nové technológie (Silicon Valley) aj okultné hnutie New age (Esalen institute). Založili ho filozofi a futurológovia, ktorí sa schádzali na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Vedúcu úlohu v tom zohral ďalší architekt „prekrásneho sveta“, anglický filozof a futurológ Max O’Connor so pseudonymom Max More. V roku 1990 vypracoval vlastnú doktrínu – extropiánske princípy (extropia – miera životaschopnosti alebo organizovanosti systémového intelektu), ktorá sa zaoberá spôsobmi prechodu človeka k postľudskej existencii.
V roku 1998 Morovi stúpenci, profesor z Oxfordskej univerzity Nick Boström (odborník na otázky klonovania, umelej inteligencie, nanotechnológií, kryoniky a pod.) a David Pearce (prívrženec „hedonistického imperatívu“ v oblasti zavádzania nanotechnológií), založili Svetovú transhumanistickú asociáciu (WTA), ktorá si za cieľ vytýčila dosiahnutie uznania transhumanizmu zo strany širokej vedeckej obce a vládnych štruktúr.
Hlavnou úlohou transhumanistov je vytvorenie umelej inteligencie (AI), alebo „superrozumu“, ktorý by mal natoľko predstihnúť ľudský mozog, že to zasadí citeľný úder antropocentrickému svetonázoru.
AUTOR: Oľga Četveriková
