Konsolidácia verejných financií vytiahne podľa viacerých prepočtoch peniaze všetkým, podstatné však bude aby vyššie výdavky bolo možné kompenzovať vyššími príjmami, čo sa už nebude opakovať tak ako v predchádzajúcom roku. V roku 2025 sa počíta s nárastom priemerných miezd, ktoré by mali vykryť aj očakávanú mieru inflácie, problém však robí terajšia nepriaznivá situácia na trhu automobilovom sektore, v ktorom hrozí aj hromadné prepúšťanie, čo veru nie je dobrá správa pre našu ekonomiku. Navyše sa v konsolidačnom balíčku počíta so znížením stavu zamestnancov v štátnom a verejnom sektore, k čomu už došlo na prelome tohto roku vo výške 10 percent, čo predstavuje zníženie len okolo 5000 zamestnancov. Či vláda zabezpečí pre nich bezplatnú rekvalifikáciu, zatiaľ sme sa nedozvedeli, čo napokon platí aj v prípade, že v znižovaní zamestnancov sa bude pokračovať aj v priebehu budúceho roku. Vláda totiž predpokladá, že bez kvalifikovaného auditu ktorý by nám mal potvrdiť mieru zamestnanosti k počtu obyvateľstva alebo aj nákladov ku HDP, neprijme žiadne rozhodnutie, keďže znižovať stavy zamestnancov v tomto sektore nebude pre verejné financie lacný „špás“. Priemerné mzdy v tomto sektore sú vyššie ako v súkromnom a navyše sa v tomto sektore stretávame s celým radom benefitom, ktoré pri znižovaní stavu zamestnancov tiež budú niečo stáť. Vláda síce má v konsolidačnom rozpočte miliardu eur navyše, či sú to práve peniaze na tento účel, nebudeme špekulovať.
Nástroje zvyšovania zamestnanosti dôchodcov poznáme
Z dôvodu, že počet dôchodcov narastá a počet nových zamestnancov klesá, je náš trh práce a s ním súvisiaci dôchodkový systém nielen že deficitný ale po rôznych prepočtoch aj dlhodobo neudržateľný. Pod neudržateľnosťou treba ale rozumieť jeho „neschopnosť“ uhrádzať zákonom schválené dôchodkové dávky z príjmov Sociálnej poisťovni, čo sú v podstate odvody zamestnancov, firiem, SZČO a dobrovoľne nezamestnaných a štátu. Politici si však určite „netrúfnu“ zvýšiť odvodové percento a tak sa hľadajú možnosti ako dostať do súladu tento neželaný stav. Znížením stavu zamestnancov štátneho a verejného sektora by sa nám okrem uvoľnenia niekoľkých tisíc zamestnancov pre ostatné sektory, znížil aj deficit verejných financií? Čím bude viac nezamestnaných, tým budú menšie príjmy do verejných rozpočtov a navyše počas zákonného obdobia bude za nich minimálne odvodové povinnosti platiť štát zo štátneho rozpočtu. Parlament už schválil návrh zákona ktorým sa predlžuje vek nároku na riadny dôchodok, čo však nebude stačiť. Pokiaľ senior sa dnes rozhodne popri poberaniu dôchodku aj pracovať, tak čoraz menej z dôvodu, že jeho dôchodok je nízky. Z celkového ich počtu okolo 1,8 milióna ich pracuje okolo 265 tisíc, z toho predčasných okolo tisíc. Prečo ich nepracuje viac, keďže i fyzická kondícia to dovoľuje , odborne a mentálne sú na tom dobre, sú niektoré zákonné administratívne prekážky- Kto išiel do predčasného dôchodku, nemôže si zarobiť ročne viac ako 2400 eur, čo sa síce papierové dodržuje, ale v mnohých prípadoch sa pracuje na „čierno“. Kto nešiel do predčasného dôchodku a pokračuje v pôvodnej funkcii „zarobí“ menej keďže si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane a preto zaplatí vyššie dane a tak jeho výplata v čistom je menšia. Navyše pri druhom zvýšení penzie koncom marca z dôvodu, že zo svoje mzdy odvádzal on a jeho zamestnávateľ dôchodkové odvody, sa dôchodok zvyšuje len z polovice osobných mzdových bodov. Ak by sa práca dôchodcu podarila zatraktívniť, len odstránením týchto prekážok, počet pracujúcich dôchodcov by sa podľa všetkého zvýšil. Pokiaľ ide o zvýšenie počtu mladých na našom pracovnom trhu, tak pre nich je motivácia okrem mzdového ohodnotenia aj vyriešenie dostupnosti bývania, s čím vláda už počíta aj v súvislosti s naštartovaním nájomného bývania. Pokiaľ ide o mzdy tak podľa nedávneho prieskumu o zárobkoch Európanom za rok 2023 sme môžeme dočítať, že priemerná hrubá mzda v EÚ je 3155 eur, zatiaľ čo u nás je to 1583 eur. Zo štátov V4 majú vyššie priemerné mzdy v susednom Česku a síce 1955 eur, zatiaľ čo v Poľsku je priemerná mzda 1505 eur a v Maďarsku 1408 eur.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.