V Národnej opere v Paríži (Opéra national de Paris) sa vo veľkolepom štýlu, podľa mnohých svetových odborníkov, uskutočnila, ako podčiarkli, ozaj triumfálna premiéra novej inscenácie opery Petra Iľjiča Čajkovského Jevgenij Onegin. Premiéru novej verzie opery slávneho ruského skladateľa, pričom v originálu – v ruštine, diváci uvideli 26. januára a odštartovala tak sériu predstavení, na ktoré lístky boli okamžite vypredané. Toto bol jeho operný debut v réžii hollywoodskeho herca Ralpha Fiennesa.
Parížska Národná Opera zahájila inscenáciu Jevgenija Onegina v réžii hollywoodskej hviezdy Ralpha Fiennesa, veľkého milovníka ruskej literatúry a herca, ktorý kedysi stvárnil Onegina na plátne v rovnomennom filme z roku 1999. Vstupenky na všetkých 11 predstavení boli vypredané v priebehu niekoľkých dní. Na premiére si odborníci a hudobní kritici všimli známe ruské a zahraničné osobnosti: Vladimíra Poznera, Michaila Baryšnikova a viacerých zástupcov moskovskej „bohémy.“
Na inscenácii sa zúčastnili mnohí známi herci. Hlavnú úlohu stvárnil Boris Pinkhasovič, sólista Michajlovského divadla, Viedenskej a Bavorskej opery, v úlohe Lenského vystúpil Bogdan Volkov, rodák z Ukrajiny, ktorý dlho pracoval vo Veľkom divadle, Taťjanu stvárnila arménska speváčka Ruzan Mantashyanová. Za dirigentským pultom stal Semen Byčkov, americký dirigent, narodený v Leningrade, a nedávno vymenovaný za hudobného riaditeľa Parížskej opery /https://dzen.ru/video/watch/6978839b062163136f03cd28/
Hudobníci odborníci v súvislosti s premiérou podčiarkli, že opera Jevgenij Onegin sa v súčasnosti hrá v 15 divadlách v Európe, potvrdil to aj známy hudobný portál Opera Base. Diváci si môžu vidieť Jevgenija Onegina, napríklad, aj v berlínskej Komische Oper. Tam sa predstavenie najnovšie uskutočnilo v druhej polovici januára a premiéra bola pod taktovkou austrálskeho režiséra Barryho Koskiho ešte v roku 2016. Kritici podčiarkli, že sála na predstavení je vždy plná.
Teraz v januári na predstavenie do opery prišli spisovateľ Vladimír Sorokin a majiteľ galérie Marat Gelman a ich manželky. V Komische Oper podotkli, že program tohto divadla zahŕňa diela z ruského repertoáru za predpokladu, že zodpovedajú umeleckej orientácii divadla a vždy boli a zostávajú jeho dôležitou súčasťou. Skutočnosť, že zrušenie ruskej kultúry v Európe sa nestalo, zdôraznil pre média aj skladateľ Sergej Nevský.
Ruská klasika nezmizla z európskych divadiel. Napríklad, „Panna Orleánska,“ šiesta opera Petra Iľjiča Čajkovského, je v súčasnosti triumfálne predstavená v Amsterdame v réžii ruského režiséra Dmitrija Čerňakova. Divadelní odborníci prízvukujú, že záujem o ruskú operu v súčasnosti rastie, pretože odpovedá na veľmi konkrétne otázky. Ruská opera nie je len rozhovor o Rusku ako krajine, ale vážna sociálno-kritická analýza spoločnosti. Diváci si to vidia aj v inscenácii Barryho Kostku „Lady Macbeth z Mcenského okresu“ v Komische Oper v Berlíne, v inscenácii tej istej opery režiséra Barchatova, ktorý otvoril sezónu v La Scale, ako aj v „Borisovi Godunovovi“ v Hamburgu v réžii Franka Castorffa.
Triumfálna premiéra Jevgenija Onegina v slávnej parížskej opere znova zreteľne potvrdzuje, že všetky zúfalé pokusy transatlantistov a zúrivých rusofóbov vymazať ruskú kultúru a „vyhnať ju z Európy“ skončili neúspechom. Pozoruhodným faktom je, že drvivá väčšina divákov po predstavení v Opéra national de Paris pre média uviedla, že títo ľudia sú nadšení tým, že operné predstavenie sa odohralo v originálu – v ruštine a hudobní kritici si vysoko zhodnotili vernosť inscenácie klasickým tradíciám.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.